Poznáš to, keď máš dni kedy ti nič nevychádza, všetci ťa štvú a pokazí sa všetko, čo sa môže pokaziť? Nemáš na nič náladu a ešte ako naschvál ťa všetci otravujú s každou sprostosťou?
Možno to znie divne, ALE, ty tie dni môžeš zažívať, ale aj nemusíš. Je to na tebe, možno nemáš možnosť ovplyvniť všetko, čo sa okolo teba deje, no jednu vec máš plne vo svojich rukách – to ako reaguješ na to, čo sa deje.
Nevieš ako na to? Poskytnem ti 7 tipov, ktoré ti môžu dopomôcť k väčšiemu počtu šťastných dní v tvojom živote. Ak si tieto tipy osvojíš, vedz, že nebudeš tak často znechutený zo života a budeš si ho môcť viac vychutnávať. Ako však vravím, je to len na tebe.
7.Tipov ako byť šťastný
1. Nerieš veci, ktoré nedokážeš ovplyvniť.
Skvelým príkladom je počasie. Ak sa bude tvoja nálada pravidelne kolísať podľa počasia, tak to nebudeš mať vo svojich rukách. Neoháňaj sa toľko vecami, ktoré nemáš pod kontrolou. Radšej rozmýšľaj, ako najlepšie využiť situáciu ktorá nastala, alebo to proste nerieš.
2. Nenechaj sa nakaziť negatívnymi ľuďmi.
Denno-denne sa budeš stretávať s ľuďmi, ktorým neustále niečo vadí, sú mrzutí a často na teba vybehnú pre banálnu vec. Pamätaj, že nie tvoje správanie spôsobilo ich reakciu, ale ich vnútorný svet. To ako do teraz žili, čím všetkým si prešli a ako sú nastavení. Preto ich nerieš, je to ich problém a ty sa nenechaj znechutiť.
3. Častejšie sa usmievaj.
Ak má človek dobrú náladu, zvykne sa usmievať. Vedci dokázali, že to platí aj opačne. Preto, ak sa začneš usmievať, vyvolá to v tebe dobrú náladu. Navyše, keď sa na niekoho usmeješ, môžeš aj u neho vyvolať pozitívne pocity. Je to nákazlivé. Keep smiling. ( 5 dôvodov prečo sa usmievať )
4. Nedomýšľaj si toľko
„Najviac strachu som si v živote prežil kvôli veciam, ktoré sa nakoniec nikdy nestali.“ Mark Twain
Ak si nie si istý, pýtaj sa. Domýšľavosť už spravila veľa neplechy, nedovoľ aby to tak bolo aj u teba. Nepredstavuj si tie najhoršie scenáre, radšej mysli pozitívne.
5. Buď vďačný za to, čo máš.
Ak prestaneš mať potrebu neustále vlastniť niečo ďalšie a namiesto toho sa zameriaš na vďačnosť za to, čo už máš, prestane ťa pohlcovať ten neúnosný pocit nedostatku. Máš všetko čo potrebuješ a všetko ostatné je len čosi navyše.
6. Preber zodpovednosť za svoj život.
Neobviňuj všetkých okolo seba z toho, čo sa ti deje. Rodičov, učiteľov, šoféra autobusu, šéfa či vládu. Za to, že nemáš dobru robotu, máš malý plat, zlých kolegov alebo sa ti v niečom nedarí nemôže nikto iný, len ty. Až keď si to priznáš môžeš začať robiť kroky k náprave. Do vtedy to budeš len zhadzovať na ostatných a nič s tým nespravíš.
7. Nehádaj sa toľko.
Každý chce mať pravdu ale koho to vôbec zaujíma? Zbytočne to len vyvoláva konflikty a koniec koncov, kto má rád ľudí, ktorí sa neustále hádajú? Na svete je toľko právd, koľko tu žije ľudí.
Myšlienka na záver
Svet bude také dobré miesto, ako ho ty sám uvidíš. Nie je to realita, je to tvoj pohľad na vec. Ak si myslíš, že svet je zlé miesto plné nespravodlivosti a násilia, tvoje očakávanie spôsobí to, že si budeš väčšinou všímať len to, na čo sa zameriaš. Nakoniec sa to stane pre teba realitou. Našťastie to platí aj opačne. Ak sa chceš mať dobre a mať radosť z miesta kde žiješ, zameraj sa na to dobré a odozva na seba nenechá dlho čakať.
Ak ťa zaujal článok, prečítaj si ďalšie rady na tému Chcem byť šťastný.
Prajem pekný a šťastný deň.
Pavol Džama
6. Preber zodpovednosť za svoj život.
Neobviňuj všetkých okolo seba z toho, čo sa ti deje. Rodičov, učiteľov, šoféra autobusu, šéfa či vládu. Za to, že nemáš dobru robotu, máš malý plat, zlých kolegov alebo sa ti v niečom nedarí nemôže nikto iný, len ty. Až keď si to priznáš môžeš začať robiť kroky k náprave. Do vtedy to budeš len zhadzovať na ostatných a nič s tým nespravíš.
– To či som schopný dosiahnuť svoje ciele často závisí od toho ako ma ostatní hodnotia. Napríklad ak ku mne ľudia prechovávajú predsudky, tak ma môžu úplne neférovo potopiť.
Zostávam myslieť pozitívne a rozmýšľam o zmene prostredia – odídem niekam kde voči mne tieto predsudky nie sú. Ale moja schopnosť odísť tam môže byť opäť ovplyvňovaná napr. financiami. Ak ich kvôli predsudkom v mojom aktuálnom prostredí (alebo ekonomickej kríze, alebo jednoducho retardovanej vláde) nie som schopný získať, ešte stále môžem odísť a začať tam úplne od nuly. Nájsť dočasné bydlisko v squate na predmestí nejakého veľkého mesta, kde je predsudkov menej a príležitostí viac. Postupne sa postaviť na nohy, odísť zo squatu do lepšieho bývania, napĺňať moje ciele.
Ak však mám doma rodinu, tak predo mňa prostredie kladie ťažkú voľbu – môžem ich opustiť, alebo tu s nimi môžem ostať a môžeme sa mať spoločne na hovno a hriať náš bude láska (do akej miery hreje láska napr. v prostredí extrémnej chudoby nech si každý domyslí sám…). A toto už sám, bez podpory kolektívu či spoločnosti prekonať schopný nie som (tá rodina môže byť príliš veľká aby som bol schopný v primeranom časovom intervale zaobstarať dosť financií na ich presťahovanie za mnou, alebo môže byť z nejakých dôvodov závislá na mojej fyzickej prítomnosti, prípadne im môžem posielať peniaze – ale tak trpí ako mojou neprítomnosťou, tak predsudkami ktoré to prostredie ktoré som ja opustil môže voči nej stále prechovávať).
Podľa mňa je naozaj dôležité uvedomiť si že aj individualizmus má svoje hranice a niekedy je potrebná systémová či spoločenská zmena aby bol schopný dosiahnuť svoje ciele. A tú jedinec nevykoná sám, potrebuje na ňu pochopenie a podporu okolia. Rovnako ako je dôležité uvedomiť si, že „nedá sa“ je väčšinou len stavom mysle (no skúste prekonať gravitáciu a vzlietnuť čisto silou vôle – lietadlo nie je protiargument, pretože predpokladá spoluprácu s inými ľuďmi). Je dôležité uvedomiť si, že jedinec sám to niekedy zvládnuť nemôže. A že ako ľudia sme na sebe navzájom závislí a naše osobné šťastie je závislé od iných, rovnako ako je ich šťastie závislé od nás. Bezbrehý individualizmus – ku ktorému mnohých ľudí pozitívne myslenie vedie nie je cestou. To však nie je chybou pozitívneho myslenia, ale jeho nanajvýš naivnej interpretácie.
A tiež je dôležité si uvedomiť, že proti pozitívnemu mysleniu existujú pádne argumenty voči ktorým sa nedá ohradiť jednoducho tým, že ich označíme za „negatívne myslenie“. Koľko krát nám tento protiargument dá naša vlastná fyzická podstata, či sociálne, ekonomické alebo akékoľvek iné prostredie v ktorom žijeme.
Nemôžeme za všetko a nie všetko je v našich rukách.
Inak povedané: je potreba správne interpretovať body 1. a 6., aby neviedli k sporu. Pretože to čo si o mne myslia ostatný do značnej miery pod kontrolou nemám (bod 1), ale ak chcem zobrať život do vlastných rúk tak podľa návodu za každý nezdar môžem len ja (bod 6). Pretože ak sa to týka tak bytostnej otázky ako som uviedol v príklade vyššie, tak je nesprávne interpretované pozitívne myslenie psychická samovražda.
A práve prijatím a spracovaním týchto protiargumentov môžeme naozaj pochopiť zmysel a reálne možnosti pozitívneho myslenia. A interpretovať ho tak, že to niekam skutočne vedie. Pretože potom sú jeho možnosti naozaj obrovské.
Zdravím Jakub, veľmi pekne ďakujem za obsiahlý komentár, musím priznať, že mierna nezhoda medzi bodmi 1 a 6 je. Čo mi však nejde do hlavy je práve ten príklad. Je to len jeden priklad z miliardy možných scenárov v živote a napadol si argumenty, ktoré tam vôbec nie sú – pozitívne myslenie (v zmysle, že ti automaticky pomôže niečo dosiahnúť) a individualizmus. Domyslel si si viac, ako v tom článku reálne je.
1. Pojednáva o tom, aby si si nerobil hlavu z vecí ktoré nemôžeš ovplyvniť. (takže existuju veci ktoré nemaš pod kontrolou)
6. Hovorí, že maš prebrať zodpovednosť za všetko čo sa ti deje. (takze aj za to, za čo nemôžeš) Tvoja logika dáva zmysel, trochu som to tam prehnal, takže za všetko nemôžeš, priznávam. Ale, veľmi za dosť veľa vecí máš aspoň čiastočnú zodpovednosť a väčšinou si to ty, kto to dokáže zmeniť, občas si to ľudia nechcú priznať. Potom nerobia kroky pre nápravu a sú z toho nešťastní.
Skúsim lepšie interpretovať bod 6 k indivializmu. Nemá na mysli individualizmus! Má na mysli, že aj za to s kým sa stretávaš, s kým spolupracuješ z istej miery môžeš práve ty. Nehovorí, že by si mal robiť všetko sám, ale aby si si uvedomoval, že ty to máš na starosti a ak sa ti to nepáči môžeš to zmeniť, nie oplakávať (rodinu si napr. nevyberáš 🙂 ).
Predsudky ľudí, za to často nemôžeš, lebo je to niečo čo sa deje mimo teba, v hlavách iných. Ale nemyslím, že je to ten zásadný faktor ako opisuješ. A odsťahovať sa nemusíš na kraj sveta, stači o par okresov ďalej.
Pekný deň
Uplny suhlas napriklad taky vek… Mam 50 rokov to nijako zmenit nemozem. Keby som mala 30 a bola ten isty clovek uz je to ina situacia a ine moznosti. Ale akymkolvek pozitivnym myslenim neviem toto zmenit a potom to vedie len k stresom depresiam frustraciam apod. Takze asi take it easy and try to simply survive if you are considered ELDERLY…
Co tak skusit : http://www.thefuckitlife.com/index.htm
Je to článok, ako v sebe prebudiť viac vnútorného šťastia. Vaša pripomienka je riešená v bode 1 – nerobiť si hlavu z vecí ktoré nedokázete ovplyvniť (tj. napr. vek). V tom bode ide o to, aby ste sa nefrustrovali vecami, myšlienkami, udalosťami, ktoré nijako neviete ovplyvniť.
Pavol Džama nedavno vyslany…Komentár: Prečo si myslím, že minister školstva je totálne nekompetentný idiot
super clanok pisem podobnz blog, pridte ma pozriet 🙂
Dredy Doo (BeUpbeat) (@DredyDoo) nedavno vyslany…How Daily Gratitude Can Change Your Life – Ako môže každodenná vďačnosť zmeniť váš život