1. časť nájdeš tu: 11 pravidiel ako žiť, ktoré mi mal niekto povedať už na strednej (1. časť)
6. Najväčší náklad sú stratené príležitosti
Zakladateľ Googlu Sergey Brin sa raz pýtal zamestnancov na to, za čo firma platí najviac. Neboli to mzdy, nebola to elektrina, nebol to vývoj. Boli to stratené príležitosti. Všetko, čo sa spraviť mohlo, ale nespravilo sa.
Keby ti niekto z vrecka vytiahol tisícku, bude ťa to mrzieť týždeň. Keď stráviš popoludnie bez-cieľnym prezeraním správ, stojí ťa to rovnaké peniaze – na zárobku, ktorý nikdy neuvidíš, na pokroku, ktorý neurobíš. S cenou za stratené príležitosti je ten problém, že je vysoká a pritom zároveň neviditeľná. Preto sa ňou len málokto trápi.
Nemysli si, že keď drieš, máš vyhraté. Mnoho mladých trávi kvôli lesknúcim sa hračkám na brigádach stovky hodín, ktoré mohli venovať štúdiu. Iní idú radšej na tretieho bakalára, než aby konečne zo skleníka vyrazili medzi ľudí.
Odhaľovaniu stratených príležitostí samozrejme nesmieš prepadnúť. Čas strávený s rodinou nemôžeš prepočítavať na peniaze. O vysokej cene za všetko čo nespravíš, ti predkladám dva dôvody.
Po prvé, pri podnikaní alebo akejkoľvek tvorivej činnosti ľahko prepadneš sebaľútosti, čo všetko musíš platiť. Štyri tisícky (čekých korún) za minimálne poistenie každý mesiac: BUM. Tisícka za jazdu do Prahy a späť kvôli jedinej schôdzke: PRÁSK. Až vďaka tomu budeš dole, spomeň si na tie milióny, ktoré ťa doteraz stálo poflakovanie a nesprávne rozhodnutia. Po druhé – náhlenie sa za nezaujímavými príležitosťami ti zabraní v zaspatí na vavrínoch. Vždy premýšľaj, či by sa veci nedali robiť inak, chytrejšie, lepšie. Obvykle totižto idú.
7. Nehackuj. Vytváraj hodnotu
Kopec ľudí je v osemnástich posadnutá myšlienkou, že objavia nejakú „dieru v systéme,“ využijú ju a rozprávkovo zbohatnú. Pod heslo „stačí byť chytrejší než ostatní“ sa púšťajú do hlúpostí: lietadlových hier, on-line pokru, podomového predaja zázračných „finančných produktov,“ rôznych špekulácií alebo podnikania na internete bez triezveho biznis plánu. Nevravím, že sa na tom nedá zbohatnúť. Hovorím, že ak sa to nejakou veľkou náhodou stane, okno s príležitosťami sa zase zavrie a človek hľadá odznova. A v tomto má človek vinou opojného pocitu gamblerského šťastia ešte horšie vyhliadky ako v prvom kole.
Nehackuj systém. Vo väčšine takýchto divných hier proti tebe budú stáť ľudia, ktorí majú viac peňazí, skúseností a informácií a na žiadnej rulete si nevytočíš ten skvelý pocit z dobre odvedenej zmysluplnej práce. Ten, ktorý by ťa ráno ťahal z postele a večer nechal zaspať bez fľaše vína.
Vytváraj hodnotu. Rieš problémy ľudí. Urob im radosť. Inšpiruj ich. Za toto všetko ti budú platiť. A ak v tomto vydržíš, vybuduješ si nezničiteľné sociálne poistenie – známe ako dobré meno.
8. Je dôležitejšie byť užitočný ako chytrý
Fascinuje ma, koľko kávičkárov utratí štvrť milióna za kávovar, len aby potom odháňali hosťov, ktorí poprosia o presso: „To neviem, ale môžem ponúknuť espresso.“ Ak si chceš niekoho znepriateliť, poníž ho. Ak chceš stratiť niečí záujem, machruj pred ním so svojím rozhľadom a skúsenosťami. A ak chceš navždy zradiť niečiu dôveru, skús ho oklamať.
Pointu si snáď pochopil. Buď pomocnou rukou, nie chytrou hlavou. Neplatí to iba v podnikaní, ale aj v umení. Nevkladaj postavám svojich rozprávok do úst veľké myšlienky o svete. Ak máš osemnásť, tie myšlienky naviac určite nie sú tak veľké a originálne ako si myslíš. Radšej urob službu čitateľovi a nechaj ho cez príbeh nahliadnuť novými očami na svet okolo seba. Hraj s ním hru na to, čo vie a čo si iba myslí že vie – bav ho, napínaj ho, znechucuj ho, inšpiruj ho. Nepoučuj ho.
Nesmieš si to vyložiť tak, že sa máš vykašlať na štúdium. Iba si od akademického vzdelania nesľubuj slávu a peniaze. Oboje putujú k ľuďom užitočným, nie chytrým, i keď sa o tom v imatrikulačných prejavoch nehovorí.
9. Vypadni zo svojej komfortnej zóny
Žiješ v spoločnosti, ktorá má na vrchole rebríčku hodnôt a aj na spodku pyramídy potrieb pohodu. Tyrania pohody je všadeprítomná. Prihlás sa k čomukoľvek iba trochu odvážnejšiemu a všetci sa pretrhnú, aby ťa zastrašili: „Podnikať? V takejto ekonomike?“ – „Vlakom? Vieš čo za ľudí v ňom môžeš spoznať?“ – „Do vietnamskej reštaurácie? Ešte ti dajú zjesť psa!“
Neobávaj sa nepohodlia. Je to pohoda, ktorá ťa zabije. Najviac ľudí umiera na ochorenie srdca. Je to pohoda, ktorá ti zo života vezme radosť a nakoniec i sebaúctu. Dávkuj si ju opatrne. Je to jed.
(Výnimky z pravidla: v aute sa vždy pripútaj a na bicykel a lyže si vždy vezmi prilbu.)
10. Pýtaj sa a experimentuj
Tyrania pohody má svoje prikázania. Medzi nimi: žiadne otázky! Nepýtaj sa, nespochybňuj, nereptaj. Zahraničný profesori sú z tohto na českých univerzitách prekvapení: dvesto poslucháčov má jedinečnú príležitosť sa niečo dozvedieť, ale úspechom býva, keď sa po prednáške prihlási s otázkou jeden alebo dvaja.
Pýtaj sa. Pýtaj sa vždy keď niečomu nerozumieš, keď ťa niečo zaujíma, keď niečo nevieš alebo keď ti príde, že ti tvoj oponent protirečí. Inak sa nič nedozvieš. Nepýtaj sa uštipačne. Nesnaž sa nikoho svojimi otázkami dostať do úzkych – naopak, pýtaj sa tak, aby z toho niečo mal aj ten koho sa pýtaš. Potrebné je iba vedomie, že na ňom niekomu záleží.
Ešte lepšie, než otázky, sú experimenty. Žiadny človek ti totiž s istotou neodpovie na to, čo bude alebo čo by mohlo byť. Preto to musíš skúsiť. Nepýtaj sa, či by tvoji známi mali záujem o takú alebo onakú službu. Jednoducho ju skús v nejakej zárodkovej podobe ponúknuť skutočným zákazníkom.
11. Na to podstatné neexistuje návod
„Ak sa chceš stáť novým Bobom Dylanom, Timom O’Reilleyom, Stevom Jobsom alebo Sethom Godinom, musíš preniknúť do Zóny. A žiaden blog ti nepovie, kedy sa tam dostaneš,“ napísal kreslič a blogger Hugh MacLeod.
Dal som dohromady desať rád, ktoré treba vedieť v osemnástich, nepremrhal by som vtedy toľko času a netrápil by som sa toľkými nepodstatnými vecami. Ibaže, čokoľvek sa dá popísať jednoduchou ľahkou inštrukciou, to môže robiť počítač. A ty si človek. Nech už ti ide o kumšt, peniaze, slávu alebo všetko dohromady, každý deň budeš stáť pred hŕbou volieb, ktoré nebude možné roztrhnúť. Kde nabrať silu? Kde odvahu? Ktoré novinky a trendy v tvojom odbore sú signálom, a ktoré iba šumom? Kedy ťahať z ľudí maximum? Kedy im odpúšťať? Patria plody tvojej práce iba tebe alebo sa o ne máš podeliť? O niektoré? O všetky? A s kým?
Cez tieto body nevedú žiadne vyšliapané a bezpečné cestičky. Každé ráno sa preto do diela budeš púšťať s čistou mysľou začiatočníka. Každý deň ťa postaví pred desiatky volieb, na ktoré budeš zložito hľadať odpoveď. Najlepšie a vlastne jediné, čo s tým môžeš spraviť, je prestať brať túto vyhliadku ako trest a bremeno a začať ju vnímať ako privilégium a dar.
Z pôvodného textu 11 věcí, které mi měl někdo říct už na střední z webovej stránky www.finmag.penize.cz preložil: