Ľudia sú veľmi zvláštny druh, sú to asociačné bytosti. To znamená, že sa neustále pridružujú. Osvojujú si správanie, názory, prízvuk, reč. To všetko často podvedome, najmä v detstve. Isté veci ti prídu ako samozrejmosť, iné ako totálny nezmysel a do konca svojho života sa nad tým ani nepozastavíš.

Ľudské spoločnosti uzatvárajú isté nepísané alebo písomné dohody, ktoré berieš ako dané, pretože to tak stále bolo, odjakživa. Uvediem par príkladov: Ak ma niekto oklame, nahnevám sa. Ak niekomu pomôžeš, je to dobré. Nebodaj niečo ukradneš, je to zlé. Ak si prdneš pred niekým, je to neslušné a pozdraviť sa susedovi je slušné.

Týchto ľudských dohôd je veľa. Keby sme sa dohodli, že papuča je jablko a jablko sa povie papuča, tak by sme to nazývali takto. Niektoré platia na celom svete, niektoré sú od krajiny ku krajine iné. Predstavím ti tri princípy, ktoré si podľa môjho názoru väčšina ľudí celkom neuvedomuje. Ak to pochopíš, tvoj pohľad na svet sa môže rázom zmeniť.

Princíp číslo 1:

Neexistuje nič dobré ani zlé. 

Na objasnenie uvediem príklad, ktorý som počul na NLP seminári od Petra Sasina. Predstav si, že autobus plný detí narazí do veľkého balvanu na ceste. Ľudia sa naň budú pozerať ako na zlý balvan, pretože spôsobil škody (možno aj na ľudských životoch). Po istom čase zistia, že tento balvan pochádza z vesmíru. Odrazu to už nebude taký až zlý balvan, ale naopak záhadný a výnimočný. Pritom ten balvan nikdy nebol dobrý ani zlý.

Ľudia si zvykli všetkému pripisovať význam. Toto je dobré, zlé, správne, nesprávne, slušné, neslušné… Vesmír nič také nepozná. Často počuť: „Peniaze sú zlé.“ Niekto oponuje: „peniaze nie sú zlé, to ľudia.“

Ja na to môžeš povedať iba toľko, že nič také ako zlo neexistuje. Z čistého princípu – veci sú. Nový rozmer im dávajú ľudia vo svojich hlavách.Rozhoduje len a len to, aký význam veciam pridelíš. Nikde inde vo vesmíre to nebude dobré ani zlé, len v tvojej hlave.

V našej spoločnosti na to existuje morálka, etika a etiketa. Určujú čo je správne a čo nie. Uvedom si, že všetko je len ľudský výmysel. Tým nechcem povedať aby si sa správal nemorálne, ale skús sa občas pozrieť na veci také akú sú. Ani dobré, ani zlé, prosto sú. Príjmy to ako fakt. Tieto naše pohľady sú do veľkej miery ovplyvňované spoločnosťou a často ľuďmi, s ktorými sme najčastejšie. Určujú čo je správne a čo nie je. V mnohých veciach potom ovplyvňujú tvoj život. Občas pozitívne, občas negatívne. Nenechaj sa tým zaslepiť a skús občas uvažovať aj vlastnou hlavou – k tomu ti pomôže aj tento článok – Myslením k úspechu.

Druhý princíp by podľa mňa mal poznať každý na tejto zemi.

Nikto ťa nikdy nenahneval. 

Keď to občas niekomu poviem, ostane trochu zaskočený, ale keď mu to vysvetlím, dá mi za pravdu. Princíp je v tom, že nikto ti nemôže nijako emocionálne ublížiť, pokiaľ  mu to sám nedovolíš. Dokonca to platí aj pre teba samého. Bod zlomu prichádza keď niekto niečo povie, spraví alebo sa niečo stane. Buď sa nahneváš alebo budeš pokojný. Väčšina ľudí sa proste nahnevá a ani netuší, že má na výber.

Veď ma urazil, hnevám sa! Celé to spočíva v tom, že ťa nikto nemôže prinútiť nahnevať sa, len ty.

Ako protiargument som počul: „musím sa občas vyventilovať.“

Nemusíš :). Ak sa nenahneváš, nemáš čo vyventilovať. Aj keď sa už v tebe začne zbierať hnev, stále si môžeš uvedomiť, že máš na výber a môžeš sa upokojiť. Možno sa teraz pýtaš, ale prečo sa nemám hnevať, keď na to mám právo? Vždy som to tak robil.

Ja sa ťa spýtam, komu ubližuješ tým, že sa na niekoho hneváš? Dotyčnému? Jedine vtedy, keď sa hneváš sám na seba. Odpoveďou je, že robíš to presne kvôli sebe. Nemusíš v sebe držať emocionálny jed. Teraz keď o tom vieš, môžeš to využiť vo svoj prospech. Je to ako tréning. Základ je si to uvedomovať a po čase to bude pre teba normálne. Dokonca možno zistíš, že si šťastnejší. Ľudia sa dohodli, že hnevať sa je normálne, ty sa teraz môžeš dohodnúť sám so sebou, že je to zbytočné samo-trýznenie a budeš sa tomu vyhýbať.

Tak čo, uzavrieš so sebou zmluvu a vyskúšaš ako byť šťastný?

Tretí princíp pojednáva o ľudskom konaní.

Každý koná najlepšie ako vie.

Tento princíp mam opäť z NLP semináru. Pojednáva o tom, že každý človek v každej situácii jedná najlepšie ako vie. Platí to vtedy, keď pomôžeš babke s nákupom alebo aj keď niekoho zabiješ, oklameš či podvedieš. Konáš podľa toho čo sa ti v danej situácií – v súlade s dostupnými informáciami– zdá ako najlepšie riešenie. A robíš to neustále.

Možno sa ti to už o zlomok sekundy nebude zdať najlepšie, ale v danej chvíli to tak bolo. Môžeš mať výhrady: „ale veď on to očividne mohol spraviť lepšie.“

Z tvojho pohľadu áno, z jeho nie. Možno nemal toľko informácií ako ty. Možno prežíval veľký stres alebo ho ovládali iné emócie.

Na základe tohto princípu nemusíš odsudzovať ľudí preto, čo robia. Robia len to najlepšie čo vedia. Neodsudzuj ani seba. Dokonca im môžeš odpustiť s pokojným svedomím a odpustiť by si mal aj sebe. Ľudia držia v sebe hnev dlhé roky až pokiaľ z toho neochorejúí. Hnevajú sa navzájom. Ty nemusíš byť jedným z  nich. Nemusíš sa kamarátiť s niekým, kto ti robí napriek, ale tak isto nemusíš chystať pomstu, ani sa naňho hnevať. Veď v danej chvíli robil iba to najlepšie, čo vedel a ty si kvôli tomu nemusíš ničiť zdravie.

Ľahšie sa hovorí ako sa robí, to je mi jasné. Všetko chce len cvik a uvedomelosť.

Myšlienka na záver

Pýtaš sa ako sa dajú využiť tieto princípy? Dám ti dva názorné príklady, ako môže tvoj život vyzerať.

Predstav si, že niekde stratíš obnos peňazí, ktorí ti nie je až tak ľahostajný. Už vieš, že sa na seba môžeš hnevať, ale nemusíš. Položíš si otázku, či je to vôbec zlé? Samozrejme, nie je to zlé ani dobré. Teraz si nekúpiš niečo čo si chcel. Je to zlé? Nie je. Vieš o tom, že v danej chvíli si robil najlepšie, čo si vedel. Zvolíš si cestu, že sa na seba nenahneváš a dokonca si odpustíš. Znie to čudne? Skús to niekedy. Niekto by mal potrebu každému oznámiť ako sa na seba hnevá, že stratil peniaze a dusil to v sebe. Ty si môžeš zvoliť inú cestu.

Iný príklad – niekto hrubo urazí tvojich rodičov. Opäť máš na výber. Môžeš mu to vrátiť a hnevať sa naňho alebo s pokojom zhodnotiť situáciu. Je to zlé, že nadáva po mojich rodičoch? Robí len to najlepšie čo v danej chvíli vedel. Absolútne si to nemusíš zobrať k srdcu a jeho „darček“ tebe nechať uňho. Teraz už vieš, že máš na výber a môžeš spraviť to najlepšie čo v danej chvíli vieš. Medzi tvoje možností už patrí aj to, že sa nenahneváš, dokonca mu odpustíš a ideš ďalej. Opäť si si zachránil jeden zlý deň.

Ak sa ti článok páčil, budem vďačný ak ho lajkneš  a budeš zdieľať, aby čo najviac ľudí spoznalo tieto princípy ( a poprípade zmeniť svoj pohľad na svet). Ak to nespravíš, samozrejme sa na teba nenahnevám :).

Prajem pekný deň.

Pavol Džama