Čo všetko sa skrýva za slovom sebavedomie?

Sebavedomie. Tak známe slovo, v poslednom čase aj často skloňované v rôznych situáciach.

Kedysi sa objavovalo pomenej a bolo chápané skôr v negatívnom slova zmysle. Dnes je všetko inak a každý zrazu chce byť TOP a jeho/ jej sebavedomie sa ťahá do výšky, skoro ako nejaký mrakodrap. Určite takých poznáš a máš ich pár aj vo svojom okolí.

Avšak sú tu aj ľudia prikrčení pri zemi bez štipky sebavedomia a aj tá troška, ktorú majú niekde hlboko v sebe stratí význam a svoju silu pri najbližšej prekážke. Poznám takých a ty tiež. Ale prečo je to tak? Kde je vlastne tá zdravá miera sebavedomia a čo je už nad alebo pod hranicou?

Koľko ľudí, toľko chutí, že?

Na moju otázku by si ty a tvoj kamarát odpovedali inak. Veď koľko ľudí, toľko chutí. Sme rôzni, no aj navzájom rovní. A na tento fakt by si nemal/a zabúdať, pretože práve pri tom sebavedomí rastie aj ego a tým aj tvoja „výška v spoločnosti“. Môžeš sa cítiť ako nadčlovek alebo hrdina, pritom keď niekto potrebuje tvoju pomoc, tak jej nie si schopný. Veľké reči zrazu stratia svoj význam a každý sa tvári, že nikdy nič také nepovedal, alebo že sa nič také nestalo. Určite si to minimálne raz zažil, že?

S takými to situáciami sa nestretávaš rád/a, veď by kto rad zažil, že človek, na ktorého sa mohol spoľahnúť, teda aspoň na slovnej a „sľubovej“ úrovni, je zrazu fuč a nedokáže nič spraviť, nijako ti pomôcť. Určite by ťa to riadne naštvalo a to nehovoriac o tom, že človeka by si odsúdil/a a odtlačil/a zo svojej cesty na druhú koľaj. Je to rozumné a aj logické. Porozmýšľaj však nad situáciou, že práve ty si na mieste toho „sľubovača“. Teraz si povieš: “ Ja by som nič také v živote nespravil!“ Jasné, možno skutočne nie, lenže všetko je možné.

Predstav si!

Predstav si situáciu. Máš kamaráta, stále mu hovoríš: „Keby niečo, obráť sa na mňa, ja ti pomôžem, veď od toho sú kamaráti.“ Zrazu príde tá chvíľa. Kamarát ťa o niečo požiada a ty nevieš čo spraviť. „Pomôcť mu alebo radšej ostať v komfortnej zóne, kde nemusím pohnúť ani prstom?“ A zrazu veľká dilema. „Pomoc je predsa out, čo sa budem znižovať na takú úroveň,“ to by si si povedal ako nejaký hero. Avšak mohol by si byť aj hrdina, ktorý si povie: „Jasná vec, pomôžem. Každý sa môže dostať do situácie, kedy potrebuje pomoc, dokonca aj ja — veľký nedotknuteľný hrdina.“

V takom prípade by si bol človekom, ktorý  je síce sebavedomý, no uvedomuje si svoju zraniteľnosť a krehkosť v tomto veľkom svete, tak ako diamant. Je silný a tvrdý. Každý ho obdivuje a chcel by ho mať. Dokáže poraniť, no aj potešiť. Obsahuje v sebe toľko antagonistických vecí, no napriek ním je stále krehký. Stačí chvíľka nepozornosti a veľký majestátny diamant sa rozletí v malé čiastočky, tak ako to dokáže aj veľké ego,či sebavedomie. Zrazu z piedestálu skončí na dlážke.

A čo teraz? Ako sa pozbieraš? Cesta na pôvodné miesto určite nebude ľahká, ale povedzme si úprimne, budeš chcieť byť opäť Nr.1? Po všetko, čo sa ti stalo? Raz si vstúpiš do svedomia a uvedomíš si svoje nedostatky. V tej chvíli sa totálne sebavedomie zničí a ostane skutočne už len to zdravé, ktoré je nevyhnutne potrebné k šťastiu človeka. Lenže sme rôzni. Niektorí sa budú opäť driapať na samý vrchol stoj, čo stoj, tím už asi niet pomoci, ale nemali by sme zabúdať, ani ty, ani ja, že veľa ľudí preceňuje to, čím nie je, a podceňujú to, čím je.

Čo z toho pre teba vyplýva?

Porozmýšľaj nad svojimi pozitívami, no nezabudni si priznať aj tie negatíva. Sme len ľudia, nikto nie je dokonalý, aj keď by sme nimi možno chceli byť. Nebuď zo seba sklamaný. Možno práve vďaka svojím negatívam raz budeš šťastný a budeš im dokonca vďačný. Dajme tomu, si strašne nešikovný/á. Budeš v obchode niečo vyberať z regálu, ale vypadne ti to, rozbije. Príde predavač/ka, a bum, pravá láska, alebo si ťa vďaka tomu niekto všimne z modelingovej agentúry, a ty zrazu získať prácu. Možností je neskutočne veľa a fakt nič nie je také zlé ako sa na prvý pohľad môže zdať.