Motivácia vonkajšia, či vnútorná?

Pre teba možno známe pojmy a bežná súčasť pri dosahovaní cieľov a snahe nevzdať to.

Pre niekoho druhého, možno tvojho kamaráta, či rodiča absolútne neznámy pojem.

Pritom všetci vo svojom vnútri tušíme, čo sa za týmto odborne vyzerajúcimi dvoma slovami skrýva, no nie?

Motivácia je základ… alebo nie ?!

Mňa osobne hneď napadnú rôzne citáty, či obrázky, ktoré posúvajú ďalej s typickými textami ako „Just do it!“ alebo „Don´t give up!“ Asi to poznáš z Facebook-u, či iných sociálnych sietí. Nie je to nič nové, skôr naopak. Možno ti to príde otrepané, ja tento názor tiež občas zdieľam, ale musím uznať, že práve tieto slogany ma neraz posunuli ďalej a v podstate len vďaka nim som dosiahla to, čo som chcela a pokračovala v ceste za svojim cieľom. Skús zahĺbiť v pamäti, nepomohli ti skutočne ani raz? Nedodali ti dosť motivácie?

Zoberme si nejaký šport, či cvičenie. U mňa dosť neobľúbená činnosť, ktorú musím strpieť na hodinách telesnej výchovy a teším sa kedy budem počuť zvonček, tak prečo by som sa mala trápiť a cvičiť ešte aj doma,  keď to tak neznášam? No, pomaly príchádzam na už spomínaný Facebook alebo v mojom prípade We Heart It a hneď sa na mňa vyrúti spŕška takýchto obrázkov, ktoré majú krásny dizajn a lichotivé slová vo význame – v zdravom tele zdravý duch, či krása nie je dar, ale drina. Vidím tie namakané telá a ticho závidím. Zrazu mám pocit, že aj ja môžem niečo spraviť, všetko závisí len odo mňa a môžem vyzerať podobne.

Začať skôr VS na poslednú chvíľu

Pozriem na kalendár a zistím, že je už marec a o pár týždňov je tu leto a s ním aj plavky, kúpanie a dovolenky a náš vytúžený plavecký kurz v Grécku. Každý chce byť zrazu krajší a zdravší, pretože si začína uvedomovať, že bude vystavený viacerým pohľadom, a keďže nie sme žiadne B-éčka, tak musíme aj my zažiariť. To už sa pomaly, ale isto dostávame k  vnútornej motivácii, o ktorej som začala hneď v úvode. Hneď je to pre teba jasnejší pojem, keď nad tým chvíľu pouvažuješ, že?

Ale aby to nebolo len o športe, tak sa na túto problematiku pozriem aj z pohľadu školy, učenia, či skúšok. Rok ide za rokom a ja som zrazu tretiačka na gymnáziu a o rok ma čaká maturita a následne prijímačky na vysokú školu. Niekto si povie, maturita – formalita, či kopec času ako more klasu, ale čo znamená jeden rok v živote človeka, 365 dní,  ktoré ubiehajú ako mihnutím čarovného prútika.

Preto už teraz začínam s prípravou, pretože to chcem všetko zvládnuť čo najlepšie a bez stresu. Mám cieľ, ku ktorému sa chcem dopracovať, teraz už len zvládnuť tú najťažšiu cestu cvičiskom, aby som to na bojisku zvládla ako profík. Opäť si začínam uvedomovať, že všetko záleží len na mne.

Kľúčová je akcia

Nestačí, že si kúpim knihy a položím ich na poličku. Musím sa snažiť a dať si tú námahu otvoriť ich, aby sa mi niečo uložilo aj v gyrifikovaných hemisférach môjho telencephalonu. Dostávam sa tak k mojej motivácii a snahe. Neraz mám chuť všetko vyhodiť z okna, keď sedím nad príkladmi v podkladoch a nechápem ako došli k takému výsledku, keď mne nevychádza aj keby som neviem čo robila, asi to poznáš, že? Dám si teda chvíľu pohov a uvažujem, prečo to všetko robím?

Pre mamu, aby bola hrdá na svoju dcéru, že z nej bude doktorka alebo kvôli postaveniu, že som MUDr., tak všetky oči na mňa? Či preto, že chcem pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú a viem, aký je úžasný pocit pomôcť niekomu, kto je na dne a je odkázaný výlučne na mňa a moju pomoc?

Vidíš, dôvodov je strašne veľa a každý z nich v podstate motivácia, preto všetko, čo chcem by malo mať nejaké opodstatnenie a keď niečo fakt skutočne chcem, tak by ma v tom nemalo nič zastaviť, dokonca ani prehra, či chvíľkové zlyhanie, pretože každý deň mne a aj tebe dáva novú šancu niečo zmeniť, vytvoriť a stať sa lepším. Toto tvrdenie je už staré tisícročia.

Poznal ho už dokonca aj dobre známy sofista – Protagoras, ktorý chcel, aby sa ľudia naučili, že každý deň je tu pre niečo, čo stojí za poznanie a vylepšovanie. Ani on nemal núdzu o motiváciu, boli to buď dobré dukátiky zo súdov, na ktorých sa občas ako novodobý právnik objavil, či spokojnosť svojich žiakov a ich nadšenie, keď zbadali svoje pokroky.

Preto je motivácia taká dôležitá. Skús si nájsť svoj cieľ, za ktorým sa budeš po malých krokoch, ale predsa len krokoch dostávať, až raz ho dosiahneš. Sprav si zoznam. Nenechaj sa ním odradiť. Rob si malé ciele, ktoré si  budeš postupne odškrtávať a keď uvidíš, že ich už máš viac a približuješ sa, ver mi, že budeš na seba hrdý/á a bude ťa to posúvať ďalej. Mám to na sebe vyskúšané a o tom svedčí aj môj diár… 😀

Čo z toho pre teba vyplýva?

Celkovo to bude vyzerať neľahké, ani to ľahké nebude, ale tým, že pôjdeš cez čiastkové ciele, pomaly sa dostaneš k tým väčším a väčším až k tomu svojmu prvotnému. Potom budeš cítiť, že to stálo za to. Skutočne nikdy sa nevzdávaj svojich snov, pretože tak by si stratil/a seba a telo bez duše je nič, aj keď všetko je relatívne a toto bol len môj skromný subjektívny názor… 🙂

Ak sa ti článok páčil, daj mi to vedieť tým, že mi dáš like, alebo článok zazdielaš, je to Zdarma 🙂