Tento raz by som sa rada podelila o niečo spešl.

Keďže som publikovala článok o učení sa anglického jazyka bez použitia učebníc, chcela by som Vám porozprávať skutočný príbeh aplikovania mojej teórie v praxi.

Poznám množstvo ľudí , ktorí sa týmto spôsobom naučili cudzí jazyk a ovládajú ho  na pomerne vysokej úrovni. Pokojne by som Vám mohla vypísať všetky ich príbehy, ale kto by to čítal, všakže? 😉

Takže som si dovolila vybrať jeden z milióna, ktorým by som Vás rada inšpirovala nie len k hraniu sa v angličtine, ale celkovo k učeniu sa ľubovoľného cudzieho jazyka. Či už „fun-metódou“, alebo hocakou inou, Vami zvolenou.

JURAJOV PRÍBEH

Vždy som bol iba obyčajným chlapcom, ktorý nikdy v ničom extra nevynikal. Počas základnej školy som bol považovaný (doslova označovaný) za úplne priemerného žiaka. Priznávam, už od tretej triedy možno nájsť na mojom vysvedčení trojky. A fajn, priznávam aj to, že boli zakaždým z cudzieho jazyka.

Učil, teda… respektíve neučil som sa nemčinu. Tento jazyk ma vôbec nezaujal, ani nezaujímal, skrátka som si k nemu nevytvoril vzťah. Učiteľka ma neznášala, ja som neznášal ju a aj celý ten jej predmet.

Zakaždým, keď som mal nemčinu, vždy ma začalo niečo zázračne bolieť.  V deň, keď som sa snažil mamu presvedčiť, že ma bolia už aj vlasy, hneď pochopila, že mám v rozvrhu nemčinu. Čo bolo vlastne takmer stále, keďže som mal to šťastie, že som bol v triede s rozšírenou výučbou cudzieho jazyka.

Vtedy som si to vôbec nevážil, bol som decko… Dnes ľutujem, že som s tou učiteľkou takto dopadol a rád by som jej poďakoval, hoci ma z môjho pohľadu tyranizovala a ešte donedávna by som tvrdil, že mi ničila detstvo.

Mal som iné priority…

Lenže ako som už spomínal – bol som veľmi nevyzretý a miesto toho, aby som sa venoval škole, celé dni som sa len hral. Prešiel som desiatky hier a mal som z toho ohromnú radosť. Potom prišla vlna on-line hier a už to bolo. Potreboval som kupovať a predávať suroviny a výrobky, porozumieť mini-hrám, plniť úlohy a podobne, skrátka porozumieť štruktúram hier, pretože ma ozaj bavili. A tak sa stalo…

Nové slovíčka som sa učil rýchlosťou blesku, pretože som pri nich mal ihneď obrázok toho, čo pomenúvali a pracoval som s nimi niekoľko hodín denne. Bez toho, aby som si to uvedomoval, som sa naučil časovať sloveso „to be“, používať zápor, členy, množné číslo, radové číslovky, dokonca aj zložitejšie gramatické javy ako gerundium, jednoduchý prítomný čas a počítateľné a nepočítateľné podstatné mená. Vôbec som nevedel, že niečo také existuje a že sa to tak nazýva, skrátka som pochopil ten jazyk.

Nemčinu a školu som neriešil, skrátka som prechádzal so svojimi solídnymi trojkami a bol som spokojný. Nemohol som sa dočkať, kedy prídem domov a stratím sa vo vlastnom svete „expenia“ a „skillenia“. Bol som stratený prípad.

Zmena na strednej škole

No čo už, čo sa stalo, stalo sa… Lenže potom prišlo vykúpenie v podobe strednej školy. Vzhľadom na môj prístup k škole a na známky mi ani len vo sne nenapadlo ísť na gymnázium. Vôbec som netušil, čo so životom. Bol som absolútne pasívny, a tak bola moja stredná škola vybraná mojimi rodičmi.

Chodil som na strednú priemyselnú školu elektrotechnickú a môj život nabral úplne iný spád. Neviem, či to bolo tým, že ma tá škola bavila, alebo ma začala baviť až neskôr, no môj postoj sa od základov zmenil. Bol to úplne nový začiatok a ja som sa tejto šance chopil so stopercentným presvedčením.

Odrazu trojky nahradili jednotky, dokonca aj z nemčiny, a práve to, že som videl, že na to mám, ma hnalo ešte viac vpred. Na strednú školu som sa tešil najmä preto, že som sa chcel konečne učiť po anglicky. Lenže moje očakávania boli absolútne sklamané.

Bad teacher

Mojej učiteľke angličtiny bolo naše vzdelanie absolútne ukradnuté a naše hodiny prebiehali asi tak, že nám hovorila nejaké hlúpe, nezaujímavé príhody z jej života, pustila nám film, alebo nám povedala, nech sa potichu pripravujeme na ďalšiu hodinu. Ak ste videli film Bad Teacher s Cameron Diaz, máte približnú predstavu.

Okrem toho sa nám učiteľky neustále menili (mali sme ich 6 v priebehu 4 rokov) a každá mala podobný prístup, prípadne nás dokola učili časovať „to be“, čo som vedel už niekoľko rokov z hier. Drvivá väčšina mojich spolužiakov nevie do dnes po anglicky povedať ani ako sa volajú.

Ale späť k príbehu – popri známkach sa zmenili aj moje záľuby. Hry ma už tak nebavili, no našiel som sa v rôznych filmoch a seriáloch. Nachytal som novú slovnú zásobu a naučil som sa výslovnosť (s ktorou som sa dovtedy vlastne vôbec nestretol), pochopil som rozdiel medzi prítomným časom jednoduchým a prítomným časom priebehovým. Naučil som sa niekoľko foriem nepravidelných slovies, porozumel som trpnému rodu a minulému času jednoduchému atď.

Vtedy som sa mohol nachádzať asi na jazykovej úrovni A2 a došlo mi, že ma ten jazyk baví. Dokonca som našiel aj prepojenia medzi angličtinou a nemčinou, ktorými som si následne pomáhal na obe strany.

Vo štvrtom ročníku som začal čítať anglické knihy a rozprávať sa po anglicky s kamarátmi. Občas som si zahral on-line hry a skypoval som s Angličanmi, Američanmi, no i s „gamer-mi“ zo všetkých možných kútov sveta, inokedy som si pozrel film, či seriál, no zväčša som sa venoval knihám. Pochopil som z nich ohromné množstvo gramatických javov ako modálne slovesá, vzťažné vety, podmieňovací spôsob, formy budúcich časov, predprítomný a predminulý čas, podmienkové vety a pod.

Nová perspektíva – práca snov

Približne koncom štvrtého ročníka mi jedna učiteľka povedala, že mám technickú myseľ, čo vyvodila z mojich školských projektov. Vraj nevie, ako som na tom s humanitnými, spoločenskými a inými vedami, ale že mám techniku v krvi a mám predpoklady na jej štúdium na vysokej škole.

Ak by mi niekto ešte tri mesiace predtým povedal, na aký odbor a na akú vysokú školu sa budem hlásiť, vysmial by som ho. Doslova. Nikdy by som tomu neuveril… no v čase, keď mi to povedala, putovala už moja prihláška na svoje miesto.

Pozrel som si ešte nejaké seriály, prečítal knihy, porozprával som sa s kamarátmi o tom, čo je nové a išiel som skúsiť šťastie na prijímačky, ktoré pozostávali z dvoch testov – anglický jazyk a nemecký jazyk, oba na úrovni B2. Hlásil som sa totiž na tlmočníctvo a prekladateľstvo týchto dvoch jazykov.

No a dnes? Úroveň C1 z oboch jazykov a stále sa snažím zlepšovať.

Je celkom komické, že môj životný osud rozhodla ignorancia školy a hranie sa, no robím to, čo ma baví a som šťastný (práca snov). Pracovať s jazykmi ma napĺňa a už sa obzerám po španielskych filmoch. 😉