Dnes ti rozpoviem jeden príbeh, ktorý nemá nič spoločné s učením… alebo žeby aj áno?

„Šťastie, nešťastie, kto vie? alebo good luck, ill luck who knows?

Bol raz jeden farmár, ktorý žil v horách. Bol to chudobný muž, podobne ako ostatní farmári, ktorí žili v jeho susedstve. Vďaka húževnatosti a pracovitosti sa mu podarilo kúpiť si koňa.

Radoval sa z toho. Farmári z okolia mu ale závideli, napriek tomu prišli a blahopriali mu. Vraveli mu:

„Prajeme ti, aby si mal s týmto koňom hodne šťastia.“ Ale on odpovedal: „Šťastie, nešťastie, kto vie, čo z toho bude.“ Čas plynul a stalo sa, že kôň farmárovi utiekol. Bola to pre neho veľká rana. Farmári z okolia prišli za ním a vraveli: „To je nešťastie.“ Ale farmár odpovedal: „Šťastie, nešťastie, kto vie?!“

Po čase sa koník vrátil. Ale nie sám, priviedol so sebou šesť žriebät. A tak mal farmár naraz namiesto jedného koňa, koní sedem. Susedia za ním znovu prišli a znovu mu blahopriali a vraveli: „Máš šťastie.“ A farmár znovu odpovedal: „Šťastie, nešťastie, kto vie?!“

Jedného dňa sa farmárov syn pokúsil osedlať jedno Zo žriebät, aby ho skrotil. Ale žriebä chlapca zhodilo, ten spadol na skalu a polámal si kosti. A opäť prišli farmári a vraveli: „Aké nešťastie.“ A farmár znovu odvetil: „Šťastie, nešťastie, kto vie?!“

V tej dobe bola vojna a všetci mládenci museli narukovať.

Keď prišli do farmárovho domu vojaci, aby odviedli syna, a videli, že má polámané kosti, na vojnu ho nevzali.

Čo z toho vyplýva?

Denne sa stretávame s mnohými pozitívnymi aj negatívnymi vecami. Tak ako v tomto príbehu. To, že sa ti práve dnes nezadarilo v určitých veciach neznamená, že zajtra minca nemôže obrátiť.

Preto, nevešaj hlavu a spomeň si na vetu: Aj to najväčšie  zlo je vždy na niečo dobre. Ak si inteligentný ( v čo dúfam a pevné verím), tak si svoje nešťastie nezoberieš príliš k srdcu a poučíš sa z neho.

Ako si pochopil ty tento príbeh?