Školstvo – milované aj zatracované. Plné obetavých a tvorivých ľudí za katedrami i v laviciach. Hemžiace sa živými, poskakujúcimi detičkami, ale aj „zombíkmi“, ktorí to prišli do školy „nejako prežiť“.
Strávila som v ňom 17 rokov ako študent a takmer 10 rokov ako učiteľ. Tento rok som sa rozhodla opustiť miesto za katedrou aj napriek tomu, že som svoju prácu milovala. Považujem sa za rodeného učiteľa, ale rozhodla som sa vystúpiť z tohto zastaraného vlaku, ktorý vedie ktovie kam. Z vlaku, ktorý je iba nastriekaný farbami Európskej únie, aby nevyzeral ošarpane, ale vo vnútri je to stále to isté…
Naše štátne školstvo udupávalo vo mne kreativitu aj keď som bola žiak, aj keď som bola učiteľ a ak to chcem robiť inak, musela som zmeniť prostredie. Moja rigorózna skúška na vysokej škole bola posledná kvapka…
Keďže mám 2 malé deti, začínam školstvo postupne vnímať aj ako rodič. Chcem aby moje deti mali dobrých učiteľov a ako mama im chcem ukázať, ako sa dá učiť sa o svete hravo a pritom efektívnejšie. Ako sa dá učiť sa pre život, nie pre kvantum akademických vedomostí a tituly.
Napísala som pre vás článok, ktorý vám pomôže pozrieť sa na náš vzdelávací systém a jeho „choroby“ z rôznych uhlov pohľadu – dieťaťa, rodiča aj pedagóga. S pohľadom na školu je to presne ako s diagnostikou v medicíne – ak si neuvedomíme, čo chorobu spôsobuje, nikdy nevyliečime jej príčinu.
Pozrite sa spolu so mnou na 11 dôvodov, prečo naše školstvo nedosahuje výsledky, aké by malo:
1. Žiaci sú hodnotení prevažne podľa toho, čo sa naučili naspamäť
Obrovskou chybou nášho školstva je škatuľkovanie detí podľa prospechu. Prospech sa stále, aj napriek novým štandardom prevzatým z EU, hodnotí nie podľa toho, ako si dieťa vie poradiť, ako vie vyriešiť problémové úlohy, ale stále drvivá väčšina testovania hodnotí, čo všetko sa žiak namemoroval.
Čo si myslíte, koľko percent výslednej známky dávajú učitelia za tvorivé myslenie a aktivitu na hodinách? Možno 10%? A to som optimista. Ostatné percentá sú za štandardné testy, písomky, ústne odpovede, projekty a domáce úlohy (u ktorých je sporná originalita).
2. Nevychovávame deti k spolupráci
Tradičný model školstva nevychováva deti k spolupráci, ale neustálym súťažením, škatuľkovaním a porovnávaním z nich vychováva ľudí, ktorí v budúcnosti budú mať problémy spolupracovať s ostatnými v tíme – najmä tie silnejšie osobnosti, ktoré túžia vyniknúť.
3. Nevyužívame pri učení detskú zvedavosť
Stále máme chronickú potrebu niečo testovať, porovnávať či vyťahovať z niekoho informácie, namiesto toho, aby sme učili tým, že im dovolíme bádať a dopátrať sa k výsledku.
Možno by sa niektorí učitelia bránili tým, že by bolo s tým veľa práce, keby to robili iba takto, že nie všetky deti ich predmet zaujíma, robili by hluk, hrali by sa… Vedieť zaujať a namotivovať žiakov je umenie, ktorému sa musíme celoživotne učiť.
4. Nevieme žiakom odpovedať na otázku PREČO?
Niektorí „pedagógovia“ si neuvedomujú, že už pred nimi nesedí vystrašené stádo, ktoré umlčia tým, že tresnú palicou po stole a súdruh riaditeľ si zavolá do školy ich rodičov a bude to hanba na celú dedinu.
Žiaci sa zaujímajú o to, PREČO sa to musia učiť, načo im to v živote bude (aleluja!!!) a pokiaľ im učiteľ neukážete prečo, odpíšu ho na plnej čiare. Pochopiteľne, je jednoduchšie niekoho označiť za lajdáka, než by sme si mali priznať, že ho nevieme namotivovať…
Ale aby som sa zastala učiteľov, jedným dychom musím dodať, že v našich školách sa stále musí učiť hŕba nezmyslov a učitelia nemajú silu ovplyvniť to. Preto na otázku PREČO? nevedia často odpovedať ani oni sami…
5. Stále prikladáme veľkú váhu známkam
Milí učitelia, pedagogické majstrovstvo spočíva aj v tom, že prijmete fakt, že nie každého váš predmet zaujíma. Nemusia byť všetci budúci fyzici alebo jazykári. Potlačte trošku svoje ego, neberte si to osobne a dovoľte Jankovi písať testy na štvorky. Ak to stačí jemu… Možno jeho rodičom nie, ale keď im to vysvetlíte tak, že to pochopia, razom sa atmosféra uvoľní.
Mimochodom, že je zaujímavé, koľko ľudí rozpráva, ako známky nie sú dôležité a ako sa nikto v živote nebude pozerať, čo si mal v štvrtej triede z matiky na vysvečku, ale na svoje vlastné deti dokážu tlačiť takým hrozným spôsobom, že chúdence majú pred každou písomkou infarktové stavy! Takto milujeme svoje deti?!
6. Bojíme sa inšpekcie
Potom ešte existuje strašiak, ktorý sa volá štátna školská inšpekcia a tú predsa zaujímajú výsledky. A keď nie sú, hľadá sa „vinník“. Ja pevne dúfam, že tento článok si prečíta aspoň jeden inšpektor a pochopí, aký nezmysel je posudzovať školy podľa hodnotenia žiakov nejakými číslami.
Výsledkom toho, či je škola dobrá, alebo nie, je ich úspešnosť v reálnom živote. Ako si vedia poradiť? Koľko percent absolventov končí bez práce? Ak nejakú majú, ako sa im v nej vodí? Sú dobrí zamestnanci alebo podnikatelia?
7. Neučíme deti pre život
Skúste zobrať priemerného študenta, povedzme obchodnej akadémie, po maturite a spýtajte sa, čo by potreboval, keby si chcel založiť živnosť? A čo, ak by sa rozhodol byť s. r. o.? Čo by bolo pre neho výhodnejšie? Aká by bola výška jeho odvodov? A čo dane? Pozná nejaké nástroje na ich optimalizáciu?
Vie, kedy má nárok na nejaký príspevok pre podnikateľov od štátu? Vie, aké sú online nástroje pre jeho biznis, ovláda rôzne predajné techniky, ako tvoriť pútavé predajné texty? Nie. Ale zato vám odrapoce (možno), ako sa delí investičný majetok firmy a vymenuje vám aké druhy daní poznáme.
Vie sa predať na trhu práce? Vie napísať také CV, aby zaujal? Vie, na čo si dávať pozor pri pracovných pohovoroch? Od otázok, cez reč tela, oblečenie až po odchod z miestnosti? Z desiatich možno dvaja…
Celé roky sa naše deti učia slovenský jazyk, ale nevedia v ňom komunikovať, nevedia sa kultivovane vyjadrovať, nechápu pointu článku, niektorým slovám nerozumejú vôbec… Síce vedia vymenovať druhy vedľajších viet, ale ich pravopis je otrasný a nezachráni ich ani kontrola pravopisu vo Worde.
Začnime sa učiť a vyučovať druhých pre život.
8. Ignorujeme prirodzené talenty a záujmy našich detí
Začnime rešpektovať deti a vnímajme smer, ktorým ich to ťahá. Nenúťme ich excelovať v každom predmete. Chce to len zmeniť úroveň vedomia tak u rodičov, ako aj u pedagógov.
Je malá pravdepodobnosť, že introvertné deti zahviezdia ako hovorcovia školského projektového tímu. Ale zato zaujmú možno peknou kresbou na plagáte k projektu. Alebo dokážu zozbierať užitočné informácie. Vy pomôžete podporiť ich sebavedomie a oni sa budú cítiť prirodzene dobre.
9. Myslíme si, že vedomosti sú všetko
Už dávno neplatí, že deti s lepšími výchovno-vzdelávacími výsledkami sú v živote úspešnejšie. Dokazujú nám to príklady všetkých šťastných a úspešných ľudí, skvelých športovcov, obchodníkov, umelcov…
Už dávno neplatí, že keď je Janko hlúpy a nechce sa mu učiť, že pôjde k lopate. Možno ho to v tej škole nebaví a chce fotiť. A pár rokov po škole sa dokáže predať a stane sa z neho uznávaný fotograf.
Na druhej strane jeho spolužiačka Anička, ktorá bola skvelá a vzorná žiačka, pracuje v Tescu za pokladňou, lebo nič iné nenašla… Už len zostáva dobre sa jej vydať (možno), aby sa mal kto o ňu postarať… To, čo tu uvádzam, môžu byť samozrejme extrémne príklady, ale verte tomu, že aj takíto ľudia žijú medzi nami. A nie je ich málo.
Milí učitelia a rodičia, prestaňte deti škatuľkovať podľa toho, čo vedia. Začnite si viac všímať, akí sú, čo ich baví, kam ich to ťahá, ako podporiť ich jedinečnosť, ako z nich dostať to najlepšie. Vtedy sa stanete učiteľmi s veľkým U.
10. Zmenu očakávame „zhora“
Viem, nie je to jednoduché. V starom modeli vzdelávania sme fungovali desiatky rokov. Z pedagogických a filozofických fakúlt prichádzajú do praxe desiatky nadšených mladých učiteľov, ktorých systém do pár rokov dostane do vychodených koľají.
Prišiel čas zmeniť to. A začať každý sám od seba. Pretože, zmena nepríde „zhora“. Nepríde od staršej generácie vysokoškolských pedagógov, z ktorých mnohí nikdy neučili na základných alebo stredných školách a sú tým pádom na hony vzdialení od praxe.
Nepríde ani z ministerstva školstva, ktoré len úbohých učiteľov zavaľuje tonami nepotrebnej dokumentácie, tak, že pri vypĺňaní tých nezmyselných tlačív (ktoré nikdy nikto nebude čítať) minú aj tie zvyšky prepotrebnej energie, ktorú by mohli využiť oveľa efektívnejšie.
11. Naši učitelia nemajú kvalitné vzdelanie
Pri ministerstve by sme mohli zostať oveľa dlhšie, keby sme rozoberali aj pseudovzdelávanie našich pedagógov, ktoré nikam nevedie – teda okrem namastenia vreciek niektorých záujmových skupín.
Učitelia by vám vedeli rozprávať o desiatkach hodín zbytočne presedených na školeniach, ktoré im nič nedali – len aby si naškrabali kredity na smiešne príplatky k platu… Ak sa chcú naučiť niečo, čo ich posunie vpred, spravidla si také kurzy a semináre musia sami vyhľadať a zaplatiť. A takto by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho…
Kritizovať dokáže každý. Pričiniť sa o zmenu ale iba niektorí.
Podstatné je, že my sami sa máme snažiť byť tou zmenou, ktorú chceme vidieť v školstve.
A preto:
– študenti, hovorte o svojich potrebách otvorene a slušne so svojimi rodičmi a učiteľmi,
– učitelia, milujte a akceptujte deti, ktoré vám zverili ich rodičia a vzdelávajte ich pre život; hľadajte kvalitné zdroje pre svoje vzdelávanie,
– rodičia, pozorne sledujte, kam to vaše dieťa prirodzene ťahá, podporujte ho a nenúťte ho excelovať vo všetkom. Ono je samostatná bytosť, nemá plniť vaše túžby a ambície a už vôbec nemá byť vaším výstavným kúskom. Pravidelne komunikujte s učiteľmi vašich detí a nezabúdajte, že máte s nimi spolupracovať, lebo vám spoločne ide o dobro vašich detí.
Držím vám palce, aby ste všetci do toho šli s otvoreným srdcom!
P.S.: A ešte malá poznámka na záver – tento článok nie je o VŠETKÝCH učiteľoch a školách. Ak pracujete v školstve a máte pocit, že tento článok, alebo väčšina z neho, sa vás netýka, pretože robíte všetko pre zmenu, blahoželám vám. Máte obrovský potenciál a ste na správom mieste. Ďakujem za ľudí, ako ste vy!
bolo by fajn keby bolo aj pokracovanie 😉
btw odporucam
youtu.be/jt8mAdg-PIM?t=20s
ted.com/talks/lang/sk/ken_robinson_says_schools_kill_creativity.html
youtu.be/OiG1ca12f7k?t=14s
dlhy dokument
youtube.com/watch?v=1le7QtclNbE
bonus : youtube.com/watch?v=wE5NmMBeEWQ
VYNIKAJUCE !!!! Stanka, nerozmyslas nahodou nad zalozenim vlastnej sukromnej nezavislej skole? A tiez nad poskytovanim kurzov pre inych ucitelov a aj rodicov, ktori maju tak ako ty, zaujem posunut seba i ziakov skutocne vopred? Zalozit to tak aby ta statne skolstvo nemohlo cenzurovat? Nie som na Slovensku a tak nemam prehlad ale z tvojho clanku vyzaruje kompetencia a vola zmenit veci k lepsiemu. Drzim ti palce!!! Gabriela Gajdova, architekt a umelec, http://www.ateliergabriela.com
Krásny článok, ktorý nám mimochodom nepovedal nič nové…všetko sa vie sto rokov… Mimochodom pani tuto nadomnou, učím na súkromnej škole a môžem vám povedať, že nech sa snažíme akokoľvek, štát nás stále „zväzuje“ nezmyselnými „obmedzeniami“. Sme byrokrati, niekde medzi tým sa snažíme vaše detičky, ktoré nemajú záujem niečo naučiť…
Hlavne absencia možnosti uplatniť vlastné riešenia a memorovanie učiva ako v stredoveku mi vadí, deti nevedia hovorit vlastnymi slovami. Viem, niektore veci, treba namemorovat napr vybrane slova a nasobilku, inak sa to v hlave na cely zivot neulozi, deti k tomu nie su vedene a pocitaju este na druhom stupni ZS (videla som aj SŠ) na prstoch, používajú kalkulačky pri jednoduchých výpočtoch, niektorí manažéri neovládajúi pravopis… Je smiešne, keď Vám nadriadený napíše „Milé Kolegine“ a pod. V našom školstve chýba RIADENÁ metóda pokus – omyl, viac praktických cvičení, ktorých sa deti dožadujú, podpora talentov a kreativity v akomkoľvek smere. Osobitných škôl je viac ako dosť, ale školy pre veľmi nadané deti chýbajú.
Uzasny clanok!
Suhlasim absolutne so vsetkym, aj ked asi najblizsim je mi bod cislo 4 – „Nevieme ziakom odpovedat na otazku Preco?“. Nedavno som totizto napisal o danom fenomene cely clanok: http://samsebepan.sk/otazka-preco-dolezita-pre-dosiahnutie-uspechu-v-zivote/
Na Slovensku potrebujeme viac takychto ludi, ktori sa neboja a presadzuju zmeny v tomto casto zastaralom systeme. Tesim sa na dalsie clanky 🙂
Lubo nedavno vyslany…Mesiac bez mäsa, mliečnych výrobkov a vajec alebo ako a prečo som sa stal veganom
Super! Odporucam Stanke, nech ide naucit vsetkych ucitelov, ako ucit 🙂 Btw., zabudli ste podoknut, ake hovada z deti vychovavaju rodicia a to, ze ucitel je pre nich uplne h.vno. S pozdravom… 🙂
Pán Janko, krásne napísaný záver…
Janko, zásah do čierneho….rovnako učím a nie všetko je len čierne a biele
BIG LIKE! Lepšie sa to už napísať ani nedalo. Viem presne čím si študenti prechádzajú, veď sama chodím na gymnázium. Totižto študent má na výber 2 možnosti – buď sa od rána do večera učiť, aby boli spokojní všetci naokolo, alebo nesedieť nonstop pri knihách, aby bol spokojný on sám.
taktiež chodím na gymko a súhlasím..lepšie si to povedať nemohla
tiež som študent gympla, mám perfektný prospech ale nikdy som nemal pocit, žeby som musel sedieť celý deň pri knihách, aby som mal skvelé študíjne výsledky. Hold je to škola o tom nabrať vedomosti, keď s aniekomu nepáči, že sa nebodaj musí učiť 2hodinky denne, tak mal ísť na hotelovku alebo niečo podobné
Suhlasim, s Tvojimi nazormi. Pises, ze nevieme naucit ziakov pisat pravopisne spravne, ale ucime ich gramatiku. O to smutnejsie je, ak aj ucitelia sami maju problemy s pravopisom. Ako aj samotna autorka, nie je vysvečko, ale vysvedčko.
Áno, postavme celý argument o neschopnosti autorky v gramatickej otázke na jednom písmene navyše v slangovom výraze. Keby ste aspoň písali s diakritikou a potom kritizovali možnože sa neozvem.
Myslím, že polemizovať o tom ako sa správne spisovne píše nespisovné slovo, je trochu zvrátené…
Píše sa „vysvedžko“.
🙂
A oprav si interpunkciu v prvej vete, ak chceš kázať.
*
Názory autorky sú zaujímavé, len v našej slovenskej praxi neuplatniteľné. Učiteľ by musel byť nadčlovek, aby (dajme tomu, že v priebehu času) zvládal všetky tlaky zainteresovaných. Od žiakov, študentov, cez ich rodičov, svojich kolegov, vedenie, inšpektorov, metodikov až po autorov koncepcií.
Najväčším problémom nášho školstva, od ktorého sa odvíjajú ďalšie, je model financovania škôl – podľa počtu žiakov, študentov a podobne – zrovnoprávnenie dotácií do súkromného a cirkevného školstva.
Pri klesajúcom počte detí bojuje každá škola o svoje prežitie akýmikoľvek prostriedkami. A tam je skutočné vzdelávanie až na poslednom mieste.
Jyřyna nedavno vyslany…SLO_ODA
Nadherna dusa a skutocne rodena ucitelka!
Bohužel musím uznat že se takto učí i v české republice. Výborný článek
Súhlas!
Ja stále hovorím, že keby sa učivo zredukovalo na ZŠ o 1/3 a ušetrený čas by sa venoval opakovaniu a problémovému učeniu, v konečnom dôsledku by žiaci vedeli viac než dnes – keď o pár týždňov polovicu zabudnú a zvyšok o rok-dva.
Souhlasím s redukcí učiva na úkor opakování všemi různými způsoby.Nejen suchým drilováním a stresováním. I já jako učitelka se chci u toho bavit 🙂
Problém je v tom že na také niečo ako opisujete nemáme ľudí , pohrobkovia socializmu ktorí sú ešte stále väčšinou zastúpení v školstve na také niečo nemajú a mladí nechcú a ani sa im nedivím. V tomto štáte treba zmeniť asi všetko.
„Žiaci sú hodnotení prevažne podľa toho, čo sa naučili naspamäť“ – toto je nezmysel, bol som na viacerych skolach, ale ani na jednej sa deti nemuseli ucit naspamät, ano, nejake vedomosti ziaci mat musia, ale urcite sa nemusia ucit naspamät. Mam na mysli predmety ako biologia, fyzika, dejepis… preco by to nemohli vypravat vlastnymi slovami? Preco tvrdite, ze to musia vediet naspamät? A na jazykoch, ano, tam sa musia naucit napriklad slovicka naspamät, ako inak by dany jazyk vedeli?
„dovolíme im bádať a dopátrať sa k výsledku. “ – a budu badat a badat a badat a nic nevybadaju… pokial nemaju teoreticke vedomosti, nemaju sancu nieco vybadat, a tymto badanim by sa za skolsky rok naucili asi tak jednu desatinu toho, co sa maju naucit, nie su vsetci Einsteinovia…
atd atd… Mila pani tu vyprava, aki maju byt ucitelia, a pritom ona sama zdupkala, tak mala ist ostatnym prikladom! Vypravat dokaze kazdy, ale uz to spravit nie!
ak ti môžem odpovedať … sama sa vyjadrila, že sa snažila niečo s tým robiť … máš to hneď na začiatku ale kvôli tomu že keď chcela jednu zmenu musela ísť preč … keď chcela ďalšiu musela znova ísť inde … to by ťa bavilo ? ešte keď niektorí učitelia to berú ako nutnosť si tam odsedieť v tej škole a len málo učiteľov je takých čo ich to baví a ktorí by sa dokázali pokúsiť o nejakú zmenu … a bifľovanie … moja SŠ bola celá o tom … jediné čo som sa nemusel učiť boli praktické predmety, kde sme skôr rozvíjali schopnosti, a matika … nehovorím o mature … tam to bolo jedine o tom …
Samozrejme, vyjadrit sa mozes, ale proste ti neverim… Neverim, ze si sa musel ucit naspamät, a hlavne na strednej skole, naspamät sa ucia tak male deti v prvom alebo v druhom rocniku na zakladnej skole, aj to iba basnicky.
to ze si mal stastie a nemas osobne skusenosti s profakmi pre ktorych je dolezita definicia v knihe (ktora je starsia ako ty) a nezaoberaju sa realitou je jasne ze si nevies predstavit ake to je ked opises situaciu a riesenie v praxi (napr ekonomika) a dostanes 4ku koly tomu ze si popisal co sa deje v terajsiom svete a nie to co bolo hrubym pismom v nejakej socialistickej polepenej knihe ktoru dany „pan ucitel“ pouziva od zaciatku svojej karieri
Mily Fero,
Ci uz to ziak odrapoce naspamat od slova do slova, alebo prerozprava vlastnymi slovami, stale iba slepo reprodukuje informacie. Ziak moze prerozpravat latku, ale to neznamena, ze jej aj rozumie. To je ta chyba vzdelavacieho systemu, vstrebavat velke mnozstvo informacii a reprodukovat, namiesto rozvijania kritickeho myslenia, logickeho myslenia, citania s porozumenim, argumentovania, atd.
Badanim autorka nemysli velke experimentovanie a objavovanie fyzikalnych zakonov. Ide o ucenie cez objavovanie. To, co nam je povedane, si zapamatame na kratku dobu, to, na co sami prideme si zapamatame navzdy. Uplne banalny priklad, namiesto toho, ze ziakom nadiktujes ako sa miesaju farby, tak im das farby a stetec a nechas ich nech pridu samy na to, ze z modrej a zltej vznikne zelena.
prepáčte, ale mám pocit že ste nepochopili čo tým autorka myslela … ja som to pochopila tak, že deti sú hodnotené podľa toho, koľko informácii si „natlačia“ do hlavy a pritom sú to informácie , ktoré v bežnom živote nebudú potrebovať a ak áno tak si ich nájdu v každej priemernej encyklopédie či na internete – podľa mojich skúseností sa to týka najmä základných a stredných škôl … ja sama viem, že ako dieťa som bola veľmi hrdá že som sa tak veľa naučila, myslela som že sú to jedinečné informácie a tak veľmi som bola ako mladá teenegerka a mladá dospelá sklamaná ked som zistila že tie info nájdem doslova hocikde … tak prečo som zbytočne minula svoj čas na učenie a memorovanie? prečo som nemohla radšej niečo tvoriť? písať niečo vlastné? skúmať niečo vlastne? … pracujem s deťmi a vidím kam to každým rokom postupuje, deti ovládajú mobili a rôzne „pody“, stále do toho „čumia“, ale nevedia si prišiť gombík, nevedia si obliecť periny, slabo chápu napríklad vysvetlenie hier, texty, neprídu na logické súvisloti, nie sú kreatívni, respektíve málo je kreatívnych (a väčšinou sú to tie neposlušné deti čo sa učia na zlé známky) … dalo by sa veľa rozprávať
Deti nemajú záujem nič skúmať, zisťovať. Ako tu niekto podotkol, deti sú hulváti mimochodom majú to z domova… Deťom vyhovuje sedieť, a aby nemuseli zapojiť vlastnú invenciu, tak by si radšej celú hodinu poznámky písali… Nie že by niekto niečo vôbec diktoval…viac ako 5 riadkov si už dnes nikto nedovolí, aby náhodou nadmerne nezaťažil hlávku žiačika. Ospravedlňujem sa tým pár žiakom (áno dvom), ktorí naozaj chcú na sebe pracovať… Choďte všecia a snažte sa predať nejaké informácie na škole deťom. Choďte. Prídite namiesto mňa. Rád sa na to pozriem, akí budete všetci aktívni, tvoriví a nadšení 😀 😀 a deti vás budú žrať 😀 :D. Ha ha ha. Pošlite nám do školy kompletného človeka, ktorého ste si doma vychovali, viedli ste ho k vzdelaniu, aktivite ááá to sa bude učiť…nie niekoho kto považuje za normálne, že je desiatu z nohami vyloženými na stole, že hádže odpadky z rohu miestnosti do koša, že má proste v paži absolútne každého…asi vám to aj doma robia čo ja viem, asi máte steny ohádzané od odpadkov, žeriete doma s nohami na stole, nezdravíte sa, oslovujete sa názvamy pohlavných údov…normálka. To je skupinka k vzdelávaniu…
toto je správny postrech ako to na našich školách vyzerá
učitela z Obecnej školy a trstenicu na nich,toto si zaslúži 90% deti aj mladeže
ved oni možu všetko
Pre mňa ste PANI učiteľka!!!
až na několik detailů se dá souhlasit (z mého pohledu studenta mgr. studia fyziky v brně). Ale bohužel je to velmi komplexní problém a je těžké jej vyřešit (né žeby se o to politici snažili…)
a i v tomto článku, jsou pouze problémy ale žádné řešení….
Pro skutečně nadané lidi se cesta většinou najde (ikdyž na základní škole polovina z nich „umře“ alespon jejich talent, a přirozená zvídavost). Bohužel většina dětí jsou ovšem pouze blokována ve vývoji at už rodinými záležetostmi, nepřizpůsobivým školstvím a hlavně sami mezi sebou se děti kolektivně strhávají ať už proto protože jsou paka či rebelové či se prostě nudí (a davy se k nim přidávají)….
ale řešení ???
a hlavně trpělivost a finanční prostředky k realizaci či alespoň pokusu o změnu či inovaci…?
Plne súhlasím s týmto článkom, ale nepáči sa mi , že autorka chce otvoriť oči spoločnosti a sama zdubká od problémov….
Dobrý článok, tiež som učiteľka a tiež mám dve deti v ZŠ. Ale niekedy ma ten optimizmus v škole prechádza, keďže nie sú peniaze na NIČ. Pre nás to znamená pracovať v 16 stupňovej teplote celý deň, do tried chodiť v čižmách a kabátoch. Na prezentáciu našej školy po ZŠ chodíme za vlastné peniaze, kupujeme si vlastný papier, vlastné písacie potreby, do kabinetov vlastné nástenky a neviemčo ešte vlastné za vlastné peniaze. Čiže v škole nemáme žiadne normálne podmienky na prácu. A verte mi, keď ste z celého týždňa uzimení, unavení a nesmiete odísť z triedy počas hodiny ak ste niečo zabudli v zborovni alebo len na WC – lebo nadriadení sliedia, potom vás chuť, energia a optimizmus naozaj prejde.
pekny clanok je to pravda mne sa uz od malicka nepacil ten divny system ucenia a to iste ma pockalo aj na vysokej naco je niekomu odrapotanie poucky ked clovek ani netusi co tie slova znamenaju a ked mu clovek vysvetli vlastnymi slovami tak povie ale v knihe je to inak, no dufam ze sa to zmeni ale v hlave mi nedavno aj vrtala myslienka ucit dieta doma …drzim palce a dufajme ze sa to aspom trosku pohne zo „starych kolaji „
Keby tak takéto články boli skôr, tak sa vyprdnem na tú školu ešte skôr 😀
To si dobrý, Michal, ja neviem, či by som ako tínedžer bola schopná zobrať si ponaučenie z tohto článku a neísť napr. na VŠ:) Nášmu systému som dôverovala veľmi dlho. Asi aj preto, lebo som vždy bola výborný študent a nemala som s nikým výrazné problémy. U mňa to prebudenie, že to celé nemá zmysel nastalo až pred zhruba 2 rokmi pri rigoróznej skúške (to už som sa asi 3 roky zaoberala osobným rozvojom), keď odomňa pani docentka chcela, aby som jej presne odcitovala niečo z nového školského zákona… A asi si dokážeš predstaviť, aké zaujímavé názory na prax mala… Celé odtrhnuté od reality…
Tak naco si robila rigorozku, iba aby si si dokazala, ze s titulmi budes niekto? A nakoniec si NIKTO pouzitelny do praxe? Dost blbe zistenie, uz na vyske clovek pochopi, ze studium staci, je potrebne ist do praxe, ani ziadne mozne skolenia nedaju tolko, kolko da realita a problematika, v ktorej sa hybem, prepac, ale tituly za menom a tituly pred menom su nepostacujuce k poslaniu UCITEL…
Vieš, prečo som si vybrala rigorózku? Pre titul to rozhodne nebolo. Bolo to, pretože som si chcela rozšíriť vzdelanie o ďalšie predmety a veľmi som sa na to tešila. S hrôzou som ale zistila, že sa na tie skúšky učím prakticky to isté, z čoho som skúšku robila 2x na VŠ. Čiže žiadna nadstavba a vyššia odbornosť sa nekonala. Pre mňa je neustála práca na sebe a ďalšie doživotné kvalitné vzdelávanie veľmi dôležité, nesúhlasím s tebou, že realita a prax je dostačujúca. Kvalitné vzdelanie ti otvorí oči natoľko, že potom tú realitu vnímaš úplne inak a aj tvoje poslanie sa ti javí celkom v inom svetle. Z čoho si usúdil, že som NIKTO použiteľný do praxe? Alebo žeby to bolo „Podľa seba súdim teba“?
Nebolo to ani nahodou podla seba sudim teba, ja iba viem, o com je dalsie toto vysokoskolske studium a urcite by som vrazila do niecoho kvalitnejsieho, ani momentalne, co ponukaju rozne skolenia a vzdelavanie v oblasti ucitelstva, tak to nie je dostacujuco kvalitne a hodnotne, tak sa radsej vzdalavam v inej oblasti a snazim sa taktiez osobnostne rast, to sa zase nemysli, ze neexistuju taki ludia, ktori na sebe pracuju, ja len ze ti chyba asi taky sedliacky rozum, ako sa hovori, a o tom je ta prax, pouzijem a rozvijam to, co som sa na vyske naucila, tam sa da toho vela naucit, ked clovek chce, ale viem usudit, kedy je toho studia dost a prestava byt zmysluplne, iba to som tym myslela…
Aj ja som ucitelka, mam 29 rokov a ucim 6 rokov na zakladnej skole, co je asi najtazsie momentalne ucit, a nesuhlasim s niektorymi bodmi, aj napriek tomu, ze som mlada, tak svoju pracu milujem a aj napriek nizkemu platovemu ohodnoteniu nemienim menit kabat, vsetko to ostatne, co k praci obcas patri ako zla pracovna atmosfera alebo tlak zo strany rodicov ci neustale sledovanie vedenia, ci si dobre robim svoju pracu, tak to je v kazdom zamestnani. V prvom rade neutekam z boja, ale snazim sa priniest aj do tazkych podmienok nieco zo svojej inovativnosti a kreativnosti, aj ked to vycerpava, nehovorim, ze vsetko je idealne, je potrebne zmenit aj v skolstve veci, ale nie systemom, ze odidem a nakydam… Ucim fyziku a telesnu vychovu, v sucasnej dobe, tak nenavidene predmety, nie my nevieme odpovedat nato, preco sa ucit niektore veci, ale samotne deti nevedia ani spravne polozit alebo sformulovat otazku, to co sa niekedy opytaju je neadekvatne ci uz v ramci ich veku alebo v ramci predmetu, otazka v ich veku, preco sa ucit je neadekvatna a nadobudne realnu podobu odpovede, az ked budu starsi, hlavne zdravo inteligentni, tak to pochopia, az ked prvy den budu zarezavat v zamestnani, vie male dieta povedat, cim bude…? Sak sa len vy sama zamyslite nad predmetom, ktory ucite, preco ste ho vy studovali, ja viem preco sa ucit fyziku, zijem na planete Zem, ktora je podriadena fyzikalnym zakonom, akykolvek pohyb, studujem miesto, kde zijem, chcem ju poznat, pretoze bez poznania som NIKTO a nikdy by som sa to nenaucila nikde inde ako v skole…. A to sa tyka aj ostatnych predmetov, ktore maju svoje opodstatnenie… A dakujem Bohu, ze som chodila na normalnu skolu a nie na nejaku sukromnu alebo alebo alternativnu… Plus by som mohla este oponovat aj dalsim bodom, ale zatial staci… Po dalsie, my ucitelia sme tvorcami vyucovacieho procesu, a my sami to vsetko rucame svojou lenivostou napredovat…
bez urazky ale …
– ako vies ohodnotit niekoho/nieco s kym/cim nemas osobnu skusenost?
– ber v uvahu ako dlho je na „skolskom poli“ autorka a ako dlho ty
neviem preco ale myslim si ze casom prichadza aj skusenost a o takych 10 rokov uz budes vsetko vidiet inac :o)
– áno, na základnej škole majú deti nadobunúť informácie ale aj skúsenosť, ved raz viediť je viac ako dvakrát počuť a podobne, a na skúsenosť nezabudneš, ale na nejaké slová z knihy áno
– a áno, máme straaaaašne staré knihy a nové píše zrejme niektoo len kvôli prémiám nie pre deti
– ak učíte fyziku, určite robíte aj ukážky, necháte deti každý fyzikálny zákon odskúšať, je to tak? lebo ak áno, tak to je super, tak by to malo byť 🙂
Pekné teoretické reči, ale bohužiaľ sú pre mňa iba ďalšími frázami, síce inovované, ale frázy. Učím od 23 rokov (mám 41), a predstava, že učím do dôchodku, je pre mňa desivá. Reči o voľnosti detí a ich slobodnom vyjadrovaní končia totiž väčšinou ich slobodným poslaním učiteľa do …. Naozaj si myslím, že vzdelanie posúva človeka ďalej, ale nevládzem bojovať s tým, čo nám do školy posielajú „demokratickí rodičia“. Nechápem, ako môžete otázku „načo mi to bude“ z úst žiaka považovať za oprávnenú. Veď predsa všetko, čo sa naučíte, vám v mozgu pomáha otvárať ďalšie a ďalšie dvere, posilňujete logiku, trénujete pamäť (myslíte, že to memorovanie básničiek v škôlke je až taká blbosť?) a bez základného balíka vedomostí nemôžete pochopiť súvislosti. Áno, tiež chcem odísť zo školstva, ale nebudem po odchode vyrábať múdre reči o tom, čo treba zmeniť. Po funuse. Chcela by som odísť z úplne obyčajných dôvodov. Aby som sa nestrhávala pri každom zazvonení, aby som sa vyhla nadávkam najhrubšieho zrna, aby som sa cítila slobodnejšie, aby som sa necítila ako rohožka pre rodičov, žiakov, či vedenie… Je toho veľa. Hlavne však preto, že keď niekde poviem, že som učiteľka, znie to ako nadávka.
Zdravím.
Som sa tak začítal najskôr do článku a bol som nadšený. Potom do komentárov a mal som po nálade. Na internete podľa prieskumov ide kritika, humor, erotika. Keď napíšete niečo zmysluplné, tak to dosiahne priemerný počet Like. Ak ste nepostrehli tento článok na nikoho nekydá. Myslím že nikoho neuráža. V tomto článku sa mali nájsť všetci. Aj ja som sa tu našiel. Čo by bolo zlé, keby svoj systém naraz zmenili žiaci, rodičia aj učitelia?? Viete si predstaviť túto trojicu ako jeden team?? Memorovanie nieje učenie básničky. To znamená že dieťa na dannú tému pekne porozpráva, ale netuší čo vlastne tak pekne porozprávalo a pozajtra už si ani nepamätá. Ďalej aj vďaka nám rodičom vznikol názor že remeslo je niečo pre sprostých, tých čo už nepobrali na gymnázia, obchodné akadémie a podobné akože lepšie školy. Voľakedy sme presne vedeli koľko akých povolaní potrebujeme, len žiaľ nie vždy sa na tie najprestýžnejšie dostali najlepší žiaci. Dnes je to samí (niektoré školy a odbory ani netuším načo komu budu) výber hlavne aby som nebol v montérkach. Skúste dnes zohnať mladého vyučeného železobetonára, baču, dojičky a podobné remeslá. Sa teraz smejete, ale práve možno vy ste mládeži zhnusili tieto remeslá. Mlieko syry, Vám nesmrdia. Po mostoch sa radi vozíte. Dnes mladý človek keby v škole získal znalosti ako si prenajať trebárs tŕnmi zarastenú kysuckú pôdu, za pomoci eurofondov založiť vlastnú farmičku a začať s malým stádom trebárs oviec. To by bolo? Na slovesku scifi. Je tu náznak zmeny, tak sa pridajte a negagajte ako trafená hus. Ta poriadne trafená gága najviac. S pozdravom Marián.
Zdravím, milí diskutujúci!
Vidím, že sa nám to tu krásne rozbehlo a presne o to ide. Keďže mám obmedzené časové aj energetické možnosti, pridám tu takto jeden komentár pre všetkých a budem dúfať, že sa nestratí v záplave ďalších.
V prvom rade sa chcem poďakovať za podporu tým, ktorí článok pochopili. Niektorí sa vyskytujú tu v diskusii a iní sú zrátaní pri ikonke LIKE (a nie je ich málo). Chcem sa poďakovať obetavým učiteľom a učiteľkám, ktorí aj napriek ťažkým podmienkam odvádzajú svoju prácu najlepšie ako vedia. A tiež ich nie je málo. ĎAKUJEM! Aj vďaka vám nestrácam nádej v zmenu v našom školskom systéme. Chcem sa poďakovať aj p. učiteľkám mojich detí v štátnej škôlke – ste požehnaním pre každú mamu, ktorá vám zveruje svoje deti. Viem, že u vás sú moje deti v tých najlepších rukách.
Tento článok nie je o tom, že v štátnom školstve je všetko zle. Tento článok je moja osobná úvaha o veciach, ktoré potrebujú zmenu alebo je nutné sa nad nimi zamyslieť. To, že niekto sa urazil a bral si veci osobne nie je môj problém. Ešte raz si prečítajte svoje pichľavé odpovede – to je VÁŠ problém. Vaše slová napovedajú veľa o tom, kto ste vy, nie o tom, kto som ja. Ukázalo sa presne to, o čom som písala – ľudia majú problém porozumieť slovenskému textu. A dokonca nie sú ani schopní čítať medzi riadkami. Tento článok mal hĺbku. A vy ste sa o ňu pripravili. Škoda.
Nepochopili ani tí, kt. mi napísali, že keď poučujem, nech teda zmením ten systém ja. Milí nepozorní čitatelia, vráťte sa nazad do záveru článku, kde si prečítate, že my sami sa máme snažiť byť tou zmenou, ktorú chceme vidieť v školstve. Nech každý začne sám od seba. Pretože každý to má iné, máme rozdielne kvality a slabiny. Hmmm, to by bolo treba asi niečo pre to spraviť, že? Ale načo, veď vy všetko robíte správne, tak načo? Blahoželám vám, lebo ja robím chyby stále. Ani slovo „vysvedčko“ neviem napísať gramaticky správne:) Ale zo svojich chýb mám radosť. Lebo pre človeka ako bytosť omylnú sú chyby prirodzenou súčasťou učenia sa.
Myslíte si, že robíte všetko správne, keď je pre vás vzhľadom na vek dieťaťa neadekvátna jeho otázka „Prečo sa to mám učiť?“ To mu chcete odpovedať za 20 rokov? Dieťa potrebuje odpovede tu a teraz, aby bolo motivované. A myslíte si, že malé dieťa nie je zdravo inteligentné?! Ó, môj Bože!!! Robíte všetko správne, keď, ako niekto iný uvádza, ste pre žiakov úplné h.vno a rodičia z vás majú rohožku?
Posledný rok môjho učiteľovania bol môj najkrajší rok v školstve. Mimoriadne som si ho užívala, lebo som konečne začala učiť a komunikovať s deťmi inak. A prinášalo to nádherné ovocie. Nikto sa ku mne škaredo nesprával. Nebola som nikomu triedna, no aj tak za mnou prichádzali rodičia, aby mi podali ruku a zoznámili sa so mnou, lebo ich deti o mne stále doma veľmi pekne rozprávajú. Písali mi krásne správy plné vďaky a lásky. Neraz som si od vedenia našej školy vypočula, aká som mimoriadna učiteľka a sú hrdí na to, že učím práve u nich. To nie je moja pýcha, to je fakt. Fakt, na ktorom vám chcem ukázať, že ak robíte veci správne, všetko krásne funguje a nemusíte sa hanbiť, že ste učiteľ. Samozrejme, aj ja som sa stretávala s úrážkami namierenými na učiteľov. Ale mňa sa netýkali, tak načo si z toho robiť hlavu?
Nezdupkala som. Cítila som, že chcem viac roztiahnuť krídla a naše školstvo ma jednoducho limitovalo. Cítila som, že chcem, aby moja práca mala dosah na viac ľudí, než na tých pár desiatok študentov, ktorých som učila. Chcela som pracovať aj s učiteľmi a ukázať im, ako môžu byť v práci šťastnejší, lepšie komunikovať so žiakmi a rodičmi a dosahovať lepšie výsledky. Chcela som pracovať s rodičmi, aby začali svoje dieťa vnímať ako dokonalú osobnosť a aby mu vedeli pomôcť pri príprave do školy. Aby všetci z tohto trojlístka rástli spolu. Chcela som viac pracovať aj so ženami, čo je ďalšia moja srdcovka. A keďže mám 2 malé detičky, ktoré ma veľmi potrebujú, nedalo sa to skĺbiť. Preto som si vybrala odchod. A stalo sa mi to, čo sa stáva málokomu, keď odchádza z práce – odchádzala som bez krivdy, bez znechutenia, s obrovskou vďakou za skúsenosti a krásne priateľstvá, s vedomím, že všetko je tak ako má byť, s podporou našej pani riaditeľky a kolegov, ktorí mi vraveli, že sa veľmi tešia na môj projekt, ktorý pre nich pripravím. Že to je presne to, čo v našom školstve chýba a určite im to pomôže (keď si hore v záložke nájdete v tíme autorov moje meno, dozviete sa viac).
Zmena nemôže nastať zo dňa na deň. Ale postupne áno. Dôležité je komunikovať a vyberať si, na čo budete zameriavať v školstve pozornosť, pretože to bude rásť. Tak si vyberte. A vyberajte múdro.
Niekto tu v komentároch napísal, že na túto zmenu nemáme dosť ľudí. Zasa niekto, kto zmenu očakáva zhora. Ak tou zmenou budeme my sami, je nás dosť, nie? V tomto momente asi 5200:)
Stanka Sobolová nedavno vyslany…Úvod
Stanka, skvely clanok a dakujem aj za tento posledny komentar. Absolutne s Vami suhlasim, ze kazda zmena zacina od nas samych. Zial, len malo ludi si uvedomuje, ze kazdy jeden z nas je tvorcom pracovneho dna, ktorym ovplyvnuje pracovny proces inych ludi – ziakov, kolegov ucitelov, rodicov a inych ludi, ktorych v tomto dennom rytme stretne. Naozaj treba zacat od seba…
Gabika, som šťastná, že ste pochopili, o čo mi v tomto článku išlo:) Ďakujem, krásne ste to zhrnuli.
Týchto 11 bodov ktoré som si v tomto článku prečítal je úplná hlúposť od prvej vety až po poslednú. Toto je nepodložená a zákerná kritika ktorej cieľom je pošliapať ešte aj to, čo z nášho vysoko kvalitného školstva dnes ostalo. Drahá Stanka píše napríklad že je optimistka ked si myslí že 10% výslednej známky dostane dieťa za tvorivosť a aktivitu pretože väčšinou dostávajú deti známku za memorovanie. To je nehoráznosť! Ved to nieje žiadna chyba. Ako sa majú tie deti naučiť gramatiku ak nebudú memorovať gramatické pravidlá? Ako sa deti v školách naučia o našej histórii ak našu históriu nebudú memorovať? Na kreativitu sú predsa určené výtvarné a zručnostné predmety a bohatá ničim nenahraditeľná činnosť školských družín-školských klubov detí. Stanka Sobolová by na prvom mieste mala rozmýšlať o následkoch a dôsledkoch svojho myslenia a mala by si taktiež ujasniť skutočnosť o tom čo je to škola-vzdelávacia inštitúcia na ktorej leží potenciál národa a nemýliť si ju s centrom oddychu a voľného času.
Pán Jozef, myslím, že ste mi celkom dobre neporozumeli. Memorovaním nemyslím výsledok učebného procesu, ale priebeh procesu samotného. Samozrejme, že na jeho konci musí byť súbor nejakých vedomostí, ktoré si žiaci zapamätali a hlavne ich vedia aplikovať v praxi. Podľa mňa treba eliminovať suchopárne učebné metódy, učenie spojiť s obrazmi, zvukmi, hrami, pohybom – a na to nie sme nikdy starí. Takéto učenie nemá nič spoločného s centrom oddychu. Alebo je neprípustné, aby sa deti cítili prirodzene a uvoľnene počas vyučovania? Kreativita musí byť uplatňovaná v každom predmete – pretože pri kreovaní ide o tvorbu, vydávanie zo seba a nie o pasívne prijímanie, akého sme v našom školstve často svedkami. Pri učení treba vyvážene zapájať obe mozgové hemisféry a naše školstvo, bohužiaľ, akosi stále vidí väčšinou iba tú ľavú… A ešte k tej nepodloženej a zákernej kritike. Nepodloženej? Videli ste výsledky testov PISA? Nie je sa čím chváliť. A to, že moju konštruktívnu kritiku považujete za zákernú, hmmm…
no, …. Drviva vacsina (okrem c. 5 ) sa zhoduje s mojim nazorom. A este ak by som mohol dodat k vysokoskolskemu ucivu nieco. Vsetko co sa uci na urovni nizsej, nez aku si prax vyzaduje, je zbytocne zabity cas. Vseobecne vedomosti ala “ Z kazdeho rosku trosku“ sa mali preberat na ZS po pripade na strednych skolach (v kazdej podla zamerania ). VS by mala ist do hlbky, a nie do sirky !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
A este dodam k tomu mrhaniu casu. Vystudoval som technicku akademiu v SNV s grafickym zameranim. v mojom odbore je cca 180 prvakov a z toho je priblizne 40 % z technicky zameranych strednych skol. KAZDY maturant z technicky zameranej skoly ma zakladne vedomosti ako je napr. kreslenie alebo citanie technickej dokumentacie alebo poznanie nejakych materialov, stroj. suciastok a pod. ….. My, tych 40 % ludi sme zaradeni k studentom z inych str. skol, ktori si tieto medzery musia dohnat a to velmi rychlo (obavam sa ze neefektivne). vysledok je asi taky, ze my stracame svoj cas a nezdokonalujeme sa v tom,v com chceme (a zaroven co je potrebne ) a ti, ktori si to robia na styl „rychlokurzu“ z toho moc nemaju. Zvysok su predmety do poctu ako su napr. Dejiny techniky alebo spolocensko-vedne predmety ….. 3x hura pre system (grcam)
top clanok uplne super, teraz to pekne treba preposlat kazdemu jednemu ucitelovi, nech si da dokopy suvislosti v hlave (cest vynimkam)
Momemtálne som na ročnom pobyte vo francúzsku a od mojich rodičov týždenne počúvam, čo sa deje na Slovensku a situácia je katastrofálna. Ale čo ma zaráža najviac je moja osobná skúsenosť a porovnávanie školského systému tam a tu. Plus, ktoré má určite náš systém je, že deti končia v škole poobede okolo 14 – tej hodiny a majú čas na rozvíjanie sa, na aktivity, atď. (otázne je samozrejme, či sú k tomu vedené a podporované zo strany rodičov a učiteľov a či samé majú chuť využívať tento čas), narozdiel tu deti končia už v 7 rokoch o 17-tej hodine, ale škola začína o 8 ako u nás. Avšak to je všetko. Presne fakt, že učiteľ na Slovensku nedokáže akceptovať, že z polovice predmetov máme dobré známky a z druhej polovice zlé, len preto, že to proste nie je v centre nášho záujmu, ma hneval a hnevá ma stále. Ďalšia vec je aj to, že je škoda, že školský systém nedokáže ponúknuť žiakom možnosť sa zamerať už na strednej škole smerom, ktorí preferujú, kdežto tu sa od začiatku strednej školy ihneď pripravujú na povolanie smerom, ktorý ich fascinuje a zaujíma čiže literárny, ekonomický alebo prírodovedný plus samozrejme aj odborné školy. Deti nie sú hodnotené podľa známok, ale bodov, čo však je dôležité je, že keď chcú ísť po škole na univerzitu, majú dvere otvorené pokiaľ majú svoj bakaloreat a to je všetko. Bakaloreat je niečo ako maturita. U nás maturita nestačí, treba mať rpedovšetkým samé jednotky.Tu sa až na vysokej škole postupne po semestroch robí selekcia, kto je schopný zostať a kto nie a nerobí to škola, čo vyhadzuje, ale študenti sa v pokoji samí rozhodujú čo ďalej. Školský systém v škole je niekedy podobný v tom, že učitelia nás zahlcujú množstvom informácií (hlavne na francúzštine), ale nie je takých predmetov veľa naopak napríklad väčšinou mám (ja osobne) profesorov, ktorí sa pýtajú čo si myslíme, nechajú nás rozmýšľať, robiť projekty, bádať a nakoniec po určitom čase nám povedia výsledok, informáciu, poznatok, ktorý si rýchlo žiaci zapamätávajú pretože boli nútení k nemu dospieť sami, kdežto slovenský systém nám to neponúka a od začiatku až po koniec hodiny iba píšeme poznámky a „tešíme sa “ na to, ako sa to doma budeme učiť na spamäť, aby sme z písomky mali 1 a aby sme mali istotu, že sa už len na nejakú tu výšku dostaneme. A potom sú tu rodičia. Rodičia vo francúzsku vo väčšine netlačia na deti, aby sa učili a aby mali dobré známky, ale nechajú ich nech sami poznávajú svoje hranice a rozoznávajú, čo je dôležité a potrebné a čo nie. A deti sa učia. Je to zváštne, ale naozaj to tak funguje. A navyše rodičia nie sú často nútení sa na deti hnevať, čo sa týka známok, lebo keďže deti študujú to, čo ich baví už od svojich 15-tich, väčšina má naozaj skvelé výsledky. Je škoda, že sa toto všetko nemení, respektíve mení veľmi pomaly. Mám pocit, že nič neviem, lebo všetko, čo som sa naučila na strednej bolo v princípe len na pár hodín, aby som prešla testami a vedomosti už viac nie sú v mojom mozgu. Je to smutné, ale je to tak a nie som jediná, kto to objavil. Z môjho ročníka sme piati, čo sme odcestovali na určitú dobu do rôznych krajín a všetci zdieľame názor. A čo je škoda je to, že Slováci majú potenciál, lebo sme pracovití a dokážeme sa učiť. Ja som stále v podtste žiačka na Slovensku i keď som na rok v zahraničí. Na Slovensku som žiačkou bilingválneho gymnázia a všetci študenti čo odišli, patria medzi najlepších v zahraničí a majú dobré povolania, lebo sa adaptovali a dokážu pracovať. A je pravda, že narozdiel od francúzov mám aj ja veľké plus a to je, že dokážem sa veľa, možno oveľa viac naučiť ako oni, lebo mi to dalo Slovensko. Problém je, že perspektívu na Slovesnku nenachádzam a čoraz viac sa pohrávam s myšlienkou zostať v zahraničí čo nie je pozitívne, lebo naopak, mali by sme zostať v našej krajine a rozvíjať našu krajinu. Ale buďme úprimní, s aktuálnymi podmienkami sa do toho nikomu nechce a čoraz viac máme strach, že nikdy nedostaneme prácu, lebo nie sme dosť dobrí a štát o nás nemá záujem. A keď dostaneme z písomky 4-rku a učiteľ vám povie, že „ty budúcnosť nemáš, si hlúpy“, ťažko sa nachádza odvaha. Len toľko som chcela prispieť ak to niekoho zaujíma. Ja úplne súhlasím s týmto článkom. Rada by som, aby nielen otvoril oči, ale aby sme dokázali predovšetkým revolúciu, lebo myslím, že už je čas. A to nielen v školstve, lenže treba si uvedomiť, že tam začíname. V školách.
Situacia nie je vobec katastrofalna, Petka, tvoji rodicia alebo okolie potom robi uplne rovnaku pracu ako spravodajstvo, pozeras ho pravidelne a mas pocit ze svet sa konci ide do zahuby zachvilu sa nebo zruti na zem 😀 😀 😀 😀
Vyjdes von na ulicu porozpravas sa so susedom sadnes si na detske ihrisko a odrazu zistis ze vsetko je uplne inak !!!
Think global act lokal 😉
perfektný článok, súhlasím so všetkým, čo tam je napísané 🙂
nie som ucitel a uz ani ziak, ale maximalne suhlasim s clankom. Stanka ludi ako ste vy treba na ministerstvo skolstva. Ludi, ktory vedia co chcu, vedia ako to dosiahnut, ale nemaju ako. Drzim Vam palce, nech Vas nadej a kreativita neopusta. Zmena pride coskoro…
http://www.firstclass.cz/mysleni-bohatych/7-nebezpecnych-chyb-ktere-nas-naucili-ve-skole/
Perfektný inšpiratívny článok! Zdravý sedliacky rozum, aký nám tu dávno chýbal, ďakujem, takéto výzvy ma vždy povzbudia, aby som nestrácala energiu a ideály, čo sa týka môjho budúceho povolania. Rozhodne sa teším, až prevediem do praxe čo ste napísali a s čím sa stotožňujem. Verím, že dnešná situácia nebude trvať večne, že ju zmeníme. Nebudem pasívna, ani vy nebuďte! Ak nie my, tak kto? S nadšením, prosím(:
Ako vidno z komentarov od ucitelov, ten stary system je hlboko zakoreneny a len tak lahko to nikto nezmeni. Pametam si na tony uciva ktore som sa musel nabiflovat naspamat len aby som nedoniesol domov „banu“. Dnes si uz 99% nepametam, a ani to nepotrebujem. (nehovoriac o povinnom citani knih od socialistickych autorov).
Pred 15 rokmi som odisiel som do Australie a moje deti chodia do skoly tu. Nemaju tu znamky ani vysvedcenia. Nemaju stres ked prichadzaju domov ako oznamit stvorku alebo „gulu“ rodicom. Nemaju tony uloh a uciva ktore sa musia nabiflit aby boli pripraveni odpovedat. Nemaju pisomky ani koncorocne previerky (ktore iba preveruju kolko sa ziak nabiflil tesne pred previerkou, nie skutocne vedomosti) Rodicia dostanu miesto vysvedcenia dlhy report ke je rozpisane co dieta dosiahlo, kde ma silne stranky a na com musi zapracovat.
Deti pracuju na zaujimavych projektoch, chodia na prakticke exkurzie ucia sa komunikovat a hlavne vyjadrit svoj nazor. Lavice v triede su usporiadane do skupin/stvorcov a nie radov kde biflosi sedia v predu a najhorsi ziaci vzadu.
Co ma fascinuje najviac je fakt ze sa do skoly tesia! Nemaju depresie v nedelu vecer ze zajtra idu zase do skoly. Na konci prazdnin su radi ze pojdu do skoly a stretnu vsetkych kamaradov 🙂
Je mi luto ze do takej skoly som nechodil aj ja.
Prepáč Stanka, že s Tebou nie so všetkým súhlasím. Na úvod musím povedať, že nie som učiteľ, iba som si v školských laviciach odsedel nejakých 22 rokov. A nesúhlasím s tým systémovo! Načo máme vôbec školstvo? Je tu nato málo priestoru, ale v skratke hlavne preto, aby vychovalo ďalšiu generáciu, ktorá by nastúpila do pracovných pozícií (v tom najširšom zmysle slova, čím myslím aj trebárs divadlo a kultúru) a tí by nahradili ľudí, ktorí by z pracovného procesu odišli. Iný zmysel nie je. Načo sú nám pochybné vysoké školy už skoro v každom okresnom meste, načo nám je kopa absolventov sociálnej práce, masmediálnej komunikácie, ktorých nikto nechce, pritom v tejto spoločnosti stačilo 20 rokov a už nám chýbajú inštalatéri, kominári, elektrikári, kuchári, sestričky, zubári? Tak ako ani všetky stromy, ani všetky kvetiny, tak ani všetci ľudia nie sme rovnakí. Tak ako sme veľkí, malí, chudí, tuční, svalnáči či kosť a koža, tak máme aj rozdielne mozgy! Áno, zato že silné svaly vidno, tak svalnáči existujú, a mozog nevidno, tak sme všetci rovnakí? Nie, nie sme! No a k mozgu treba pridať rozdiely vo výchove, v pokore, poslušnosti a disciplíne. Sme skrátka rozdielni! A naša spoločnosť? Čo vie naša spoločnosť o tom, koľko bude treba z terajších populačných ročníkov o 18 rokov pre automobilový, elektrotechnický, chemický priemysel, služby, dopravu? Čo vie naša spoločnosť o tom, koľko bude treba o 22 rokov inžinierov, lekárov, vedcov? Nič. Ak by vedeli, tak by nastavili aspoň základnú orientáciu potrieb (rozumej počty miest na školách) – robotníkov, stredných kádrov a vysokých škôl. Ako to, že v Rakúsku upresňujú každý rok prognózy na 20 rokov dopredu podľa sily populačných ročníkov a vedia podľa odhadov potrieb priemyslu a sféry služieb nastaviť potrebné počty vzdelávania na vysokých školách, tam príjmu len tých najlepších, tým majú zabezpečenú kvalitu (nie kvantitu „za hlavu“) a ostatní sa musia uspokojiť s tým, čo zostalo. Každoročne porovnávajú napríklad úspešnosť 4-ročných gymnázií s úspešnosťou 8-ročných gymnázií, vypracovávajú prognózy vývoja spoločenských potrieb podľa profesií a u nás? Videl tu niekto nejakú prognózu? Sotva. Kto by ju aj urobil…
Skvelé postrehy! Presne o tomto som sa nedávno bavila s jedným pánom (veľmi by ste/sme si v tomto rozumeli – myslím, čo sa týka rešpektovania ľudskej individuality a toho, že systém nesleduje dlhodobé prognózy). A ešte k tomu, že nesúhlasíš so školstvom systémovo – ako by si to vyriešil? Bol by si iba za nejaké základné vzdelanie a potom za vzdelávanie priamo v praxi, napr. v nejakom podniku? Alebo vzdelávanie doma? Čo ale s deťmi, ktoré rodičia nevedia/nechcú vzdelávať doma? Vieš, sú ľudia, ktorí potrebujú mať niekoho nad sebou – nie sú inventívni, potrebujú vedenie… nie každý chce byť podnikateľ. Takže ak dobrovoľne chcú niekde pracovať, kam by tie deti dali, ak nie do školy? Ani starí rodičia im s nimi nepomôžu, keďže mnohí ešte pracujú… Preto je mojou iniciatívou propagovať zmeny v školstve, aby sa nám tu všetkým spolu fungovalo príjemnejšie. Sme, bohužiaľ, tak zblbnutí rýchlosťou tejto doby, že by sme chceli všetko hneď. A ešte k tomu to naivne čakáme od pána ministra a spol.:) Ale všetko má svoj čas a na zmenu musia ľudia dozrieť. Ochutnať ju, vidieť, ako funguje a po čase zasa spraviť ďalší krok. A ja verím, že aj u nás sa to skoro pohne k lepšiemu. Len musíme začať od seba. Pretože keď ľudia začnú od seba a začne to prinášať ovocie, bude im to dodávať silu a motiváciu, aby pokračovali. A budú to oni, kto systém zmení, nie pán minister a jeho poradné „orgány“:)))
Stanka Sobolová nedavno vyslany…Úvod
Milá Stanka, zdá sa mi, ako keby sme každý hovorili o niečom inom, a pritom nadpis je stále ten istý. Ak by som mal ten nadpis (aj ten Tvoj) voľne parafrázovať, tak by to bolo niečo v zmysle – „Zachráňme školstvo v mene budúcnosti tohto národa“ alebo „Zachráňme školstvo, lebo je to hrôza“. Škoda, že priestor v tomto „obdĺžničku“ do ktorého teraz píšem, sa toho veľa nezmestí, preto zopakujem ešte raz základný fakt – školstvo pripravuje novú generáciu pre prax! Nič viac, nič menej. Aj trebárs žena – matka, ktorá možno nikdy nebude pracovať, pretože sa jej napríklad narodí 5 detí a keď má to posledné 6 rokov, tak ona má 40 a má problém sa zamestnať. Aj v takom prípade záleží, ako kvalitne sa stará o výchovu svojich 5 detí, ako im dokáže pomáhať s úlohami, aké pravidlá im vštepí do správania sa, skrátka či z nich vychová zdravé, múdre a schopné deti, schopné pokory a úcty, obrany i útoku.
Z tohto uhla pohľadu – príprava novej generácie pre prax, som si ešte raz pozrel Tvojich 11 bodov a žiaľ súhlasím s Tebou iba s bodmi 7 a 11, bod 3 je tak na polemiku, ale s ostatnými bodmi systémovo nesúhlasím. Systémovo znamená voľne interpretované tak, že tie závery sú až celkom pomýlené. Je tu na to málo priestoru, ale ak chceš, pretože je to veľmi vážna téma (a nejako ma to vo vnútri bolí, kam táto spoločnosť aj vďaka mizernému školstvu speje), rád sa o ktoromkoľvek z týchto bodov pobavím. Pretože sa bavme a rešpektujme diferencované funkcie základného, stredného a vysokého školstva. Nemiešajme jablká s hruškami. Isto, že existuje nejaký Bill Gates, ktorý ani neskončil vysokú školu, lebo už bol zaujatý svojim operačným systémom. Ale preboha nerobme z jediného človeka planéty alibi a návod pre masové vzdelávanie národa! A keď aj, tak potom ale začnime tým, či sa tu bavíme o základnej škole (ja predpokladám, že o tú išlo), alebo o posplietané príbehy nedefinovaných jedincov. Pretože som si istý, že Bill Gates absolvoval celú základnú školu, neprepadol, nemal štvorky, memoroval a išla mu aj logika, a nebol oslobodený od telocviku. Ty akoby si hľadala alibi aj pre tých, čo prepadajú, alebo majú štvorky, čo memorujú, alebo ktorým nejde logika! Myslím, že sa mýliš už v základe – ak by čokoľvek z predchádzajúcej vety platilo, dnes by sme Billa Gatesa nemali…
Nemá s tým nič ani rýchlosť tejto doby. Pokiaľ bude jedna štvrtina rodín a ich detí stíhať, je všetko v poriadku. Je to tak isto ako v triede – pokiaľ jedna štvrtina látku chápe a písomku napíše na jednotku, je to v poriadku. Opäť platí, čo som tvrdil v úvode – nie sme všetci rovnakí a teda tak to je aj s tými známkami. Deti sa jednoducho prejavia diferencovane a spoločnosť ich postupne zaradí podľa ich schopností. Je na tom niečo zlé? Taká je totiž aj reálna potreba. Diferencovaná potreba. A táto spoločnosť potrebuje aj lekárov, ale aj kominárov. Alebo nie?
Nepriamo som sa dostal k ďalšiemu problému, o ktorom Stanka ani Ty nepíšeš. Tá štvrtina rodičov, ktorí majú schopné a ambiciózne deti, postupne na tú mizériu nášho školstva prichádza a dávajú svoje deti do škôl v Rakúsku. Takto nám odchádzajú najkvalitnejšie deti za vzdelaním do Rakúska, ale to je už o inom, a na dlho. To platí o základnom školstve a aj o vysokom školstve. Najlepší študenti nechcú „dedinské“ diplomy, ale chcú náročné a kvalitné vzdelanie, a nevadí im, že tie školy sú náročné, a ani že to stojí peniaze a námahu. Musia brigádovať, učiť sa v noci, ale prečo asi?
Stanka je toho už veľa, preto na záver iba zopakujem – napísal som, s ktorými Tvojimi bodmi nesúhlasím. Ak máš chuť, rád sa o tých rozdieloch s Tebou pobavím. Prajem Ti pekný večer!
Už rozumiem, čo si myslel, mala som z úvodu Tvojej predošlej reakcie dojem, že si proti inštitucionálnemu vzdelávaniu.
Keby sme išli do hĺbky a mali popísať, čo všetko vplýva na to, čo vyrastie z detí, nestačilo by nám ani 1000 strán. Názorov na výchovu je veľa, kníh na túto tému existujú milióny… Mojich 11 bodov mi príde smiešne málo, lebo vplyvov sú desiatky. Nie je to ani zďaleka iba o škole, ale aj o prístupe rodičov k výchove, priateľoch, celkovej klíme v spoločnosti…
Koľkí ľudia vychovávajú svoje deti doma pre praktický život? Ako tu písala jedna pani – ani gombík si nevedia prišiť, nie je nič nezvyčajné, ak 12-ročné dieťa nevie určiť čas na hodinách, majú problém so základnými hygienickými návykmi. Celá výchova sa nedá presunúť na učiteľa. Aj to, aká matka bude zo ženy ovplyvňujú zážitky z jej vlastnej rodiny. Podľa mňa je aj to problém, že existuje pomerne slabé puto a spolupráca v tomto trojlístku škola-učiteľ-dieťa.
Tento článok je o školstve ako takom, nie iba o ZŠ. Myslím si, že tieto problémy sa vyskytujú aj na SŠ a VŠ (tam akurát neplatia body 6 – strach z inšpekcie a 8 – prirodzené talenty – lebo v tomto obd. už majú študenti ujasnené, čomu by sa chceli venovať… nooo, aj o tom by sme mohli polemizovať. Učila som desiatky VŠ študentov, kt. si školu robili pre titul a netušili, na čo im to vzdelanie bude… A najsmutnejšie je, že sa to absolútne nehanbili priznať…)
Bill Gates zďaleka nie je jediným príkladom človeka, ktorý dokázal veľké veci aj bez vyššieho vzdelania. Toho inštitucionálneho:) Neverím, že by sa nevzdelával vôbec:)
Ak si prečítaš pozorne môj článok, bod 9, uvádzam tam, že toto môžu byť extrémne príklady, hoci ich nie je málo (takže negeneralizovať, prosím, čo hovorím; netvrdím, že jednotkári nikdy nič nedokážu a štvorkári budú všetci úspešní a bohatí). A už vôbec nehľadám alibi pre štvorkárov, prepadlíkov a ľudí so slabou logikou. Poznám veľmi veľa ľudí, ktorí mali slabé vzdelávacie výsledky, lebo nikto nerešpektoval to, že sú napr. pomalší introverti, ponižovali ich… a pritom vôbec neboli hlúpi. Iba nikto nevedel odkryť ich potenciál. A niektorých, bohužiaľ úspešne, mnohí učitelia aj presvedčili, že ani žiaden potenciál nemajú… Tí štvorkári, ktorí sú lajdáci a všetci by sa mohli aj pokrájať, aby z nich niečo spravili a oni nič – tak tí ma vôbec netrápia. Nezovšeobecňovať, prosíííím:)))
V skutočnosti nevieme, čo z koho vyrastie. V skutočnosti nevieme, či bude šťastný, aj keď sa budeme zo všetkých síl snažiť zabezpečiť mu krásne detstvo a kvalitné vzdelanie. Pretože každý šťastie vníma inak. Každý svoj život uchopí inak. Každý definuje inak aj úspech. Ako hovoríš, každý sme iný. Poznáš ten príbeh, keď syn násilníka a zlodeja skončil tak ako jeho otec? Keď redaktor jedného časopisu za ním prišiel do väzenia, ten mu povedal, že keďže mal otca, akého mal, nemohol ani inak dopadnúť. Ale redaktor sa dopočul aj o jeho bratovi, ktorý bol úspešný, šťastný a mal harmonické manželstvo. Vybral sa za ním a spýtal sa ho, ako je to možné, že je tým, kým je, keď vyrastal v takých pomeroch. On nato odpovedal, že si prisahal, že nikdy nebude žiť tak, ako jeho otec.
Pravda je, že nič nevieme… Nevieme, prečo jeden skončí tak a druhý inak. Prečo jeden našiel v sebe tú silu a druhý nie…
Je absolútne v poriadku, keď napr. štvrtina triedy má jednotky a ostatní horšie známky. Nemôže byť každý jednotkár. O čo tu ide, je to, aby vyučovanie bolo pre deti príjemným procesom, bez tlakov, no s vysokou mierou motivácie – tá by ich mala popoháňať k lepším výsledkom. Samozrejeme, potrebujeme tak lekárov, ako aj robotníkov. Dôležité je, aby si každý svoju robotu robil s láskou a odborne.
Nie som expert napr. na Waldorfskú pedagogiku (aj keď som veľa o nej čítala, nikdy som v takej škole reálne nezažila vyučovanie). Ale dovolím si domnievať sa, že tam ani jeden z týchto 11 problémov, ktoré som popísala v mojom článku, neriešia. A fungujú. A dosahujú skvelé výsledky. Stačí si prečítať referencie rodičov a žiakov. Je smutné, že škola, ktorej princípy fungujú a pomáha vyrastať slobodným a kreatívnym ľuďom, je v našom štáte len alternatíva a musí sa triasť, či prežije byrokratické tlaky nášho systému. Prečo jej princípy neuplatňujeme aj v štátnom školstve? Dúfam, že sa v tejto diskusii vyskytne človek, ktorý má reálne skúsenosti s touto školou a vyjadrí sa k tomu. Ten by napr. so mnou súhlasil vo všetkých bodoch – ako hovorím, celé je to o tom, že ja mám iné skúsenosti a názory, ty iné a je to asolútne v poriadku:))) Nikoho pre to nemusí bolieť srdce, každý môžeme žiť tú svoju vlastnú zmenu a robiť to najlepšie, ako sa dá – a zasa – moje najlepšie bude iné ako tvoje najlepšie.
K tomu odchodu detí na školy v Rakúsku – ak si z juhu SR, tam to tak možno je, ale ver tomu, že juh nie je celé Slovensko. Ja som z Kysúc, o nejakom odlive detí sa nám tu ani nesníva, nemáme tu ani školu pre nadané deti. V Žiline je, myslím, jedna trieda na jednej klasickej ŽŠ pre nadané deti, ale je problém s dopravou, puto medzi rodičmi a deťmi je také silné, že na internát ho nechcú dať. Dokonca aj na SŠ obrovská väčšina detí chodí v našom regióne a mnohí zostávajú študovať VŠ dokonca tiež tu – odkedy nám tu pribúdajú rýchlokvasené univerzity s externou formou štúdia – no comment. Iba toľko k tomu, že odliv študentov do zahraničia nie je celoplošný problém. Skôr by ma trápil odliv absolventov VŠ v odboroch, ktoré potebujeme na Slovensku – informatici, zubári…
Ber to tak, že vôbec so mnou nemusíš súhlasiť, ani len v jedinom bode (aj keď to tak nie je). Tento článok je o MOJICH skúsenostiach. Môžeme žiť v tom istom štáte a realitu školstva každý vníma inak. Milión ľudí má milión rôznych pohľadov a filtrov, ktoré upravujú vnímanie tejto reality. K mojím filtrom – narozdiel od tvojich – sa pridáva ešte aj ten učiteľský.
Ja som len vždy cítila priepastný rozdiel medzi realitou, na kt. nás „akože“ škola pripravovala a aká napokon bola. Zdôrazňujem, že som bola výborný študent, nie som nejaký ufrflaný pesimista a lúzer, ale jednoducho vidím, aké problémy majú bežní absolvetnti škôl – moji spolužiaci z ekonomickej školy, ktorí išli robiť účtovníctvo, zistili, že v praxi sa účtuje úúúplne inak, ja som po skončení učiteľského odboru na VŠ nevedela ani poriadne zapísať do triednej knihy, netušila som nič o prístupe k problémovým žiakom… A moja vina to nebola. Jednoducho nás to nikto nikdy neučil. Budúcich učiteľov! A keď ti ešte niekto v Anglicku povie: „Ty si prvá učiteľka angličtiny, ktorú poznám a hovorí plynule po anglicky. Lebo vaši angličtinári majú s rozprávaním problém.“ To je hanba, vizitka našich škôl a realita.
Ale až teraz, s odstupom času zisťujem, prečo to mne šlo. Lebo som intuitívne odhalila formy zrýchleného učenia. Sama som si vytvárala všelijaké zlepšováky. Lenže na VŠ ako budúceho pedagóga ťa nikto nenaučí, že práve takéto metódy MUSÍŠ používať, aby si to mozog uložil rýchlo a natrvalo. Že sú základom motivácie, tvorivého a efektívneho vyučovania. Chápeš? Teraz napríklad študujem metódy zrýchleného učenia a najnovšie poznatky výskumov o mozgu. Spomínam si na všetky veci, ktoré nás učili a sú v rozpore s tým, ako funguje mozog. Prichádzam na to, prečo mi učenie niekedy šlo a niekedy nie. Postupne sa mi rozvidnieva a začínam chápať prečo. A je to paráda! Ideme si tipnúť, koľko percent slovenských učiteľov tieto veci ovláda? A nie je to ich chyba.
Môj článok nemá ambíciu nikoho zachraňovať, iba nastoľuje niekoľko bodov, nad ktorými som sa zamyslela. Išlo mi skôr o to, aby sa kompetentní zamysleli – aby sa zamysleli rodičia a učitelia, aké zmeny by mohli spraviť v prístupe k deťom a ich výchove. Keby zmenili len pár vecí, nebolo by to úžasné?
Tento článok je konštruktívna kritika, ja som si len tak nesadla a nevypenila 3 strany, toto celé bolo písané za úplne iným účelom. A vidíš, kým jedni to chápu, druhí sú schopní jedine sa prestrašne uraziť. Alebo napísať, že som nepriniesla nič nové. Samozrejme, že som nepriniesla nič nové!
Ale začínam vidieť riešenia a pretavujem ich do môjho projektu Edu Synergies. A myslím, že pre mnohých to bude niečo nové a prínosné. Teším sa na to:)
Tou podstatnou zmenou, ktorú by som si priala zažiť v školstve, by bolo, keby sme si všetci začali uvedomovať svoj rozvojový potenciál a poslanie a žili svoj život s víziou, láskou a vzájomným rešpektom.
Howgh!
Do Rakúska odchádzajú v prvom rade deti rodičov, ktorí majú financie im na to prispievať a prevažne z BA a blízkeho okolia. Mnohí z týchto rodičov, majú potrebu sa takto prezentovať.
K tým matkám, niečo pravdy na tom je. Škoda len , že viaceré by mohli byť nominované na Billa Gatsa.
Ahoj Stanka!
Bola som tiež udupávaná za svoju kreativitu, preto som odišla zo školy a rozhodla pre poslednú školu v mojom živote: Súkromná škola Felix. Felix je po latinsky „šťastný“, majú tu byť šťastné deti, šťastné učiteľky. Fungujeme len 2,5 mesiaca a ja naozaj šťastná som. Sú problémy, ale riešia sa a idem cestou, ktorou som si vždy predstavovala. Držte nám palce! http://www.školafelix.sk
Marti, pozrela som si tú vašu školu a je to naozaj RADOSŤ a šťastie. Nech sa vám darí!
Stanka Sobolová nedavno vyslany…Úvod
Úlohou školstva už od nepamäti nebolo vychovávať a vzdelávať, ale zlomiť detského prirodzene slobodného ducha. Naši majitelia nemôžu dopustiť, aby sme vychovali generáciu slobodných ľudí a preto sa nikdy nič nezmení. Korporátny kapitalizmus a nová koruptela, potrebuje poslušné ovečky rovnako ako ich potreboval komunizmus a papaláši. Oni určite nemajú záujem niečo na tom meniť.
Vidím, že sa tu mažú komenty.
Len tak ďalej.
🙂
Nikde sa nič nemaže a dúfam, že ani nestráca. Váš koment tu vidím, alebo ste napísali aj nejaký iný? Chvíľu to trvá, kým sa objaví a tuším, že na stránke sa pracuje, tak veci občas môžu trochu zahaprovať. Dúfam, že budem reagovať skutočne na váš príspevok, lebo zakaždým uvádzate iný mail a samozrejme nefunkčný… Iba 2 poznámky – to „vysvedžko“ ma pobavilo 🙂 A nikto predsa nechce od učiteľov, aby boli dokonalí (aj tak tú dokonalosť každý vníma inak a je mi jasné, že keby sa niektorí učitelia aj pokrájali, aj tak nebudú určitým ľuďom dobrí – načo si z toho robiť hlavu…). Tlaky z rôznych strán zažívajú vo svojich zamestnaniach hádam všetci. Opäť je to o tom, ako sa k tomu kto postaví. Nesúhlasím s vašim názorom, že najväčším problémom nášho školstva je financovanie. Určite to problém je, a veľký, ale nie najväčší. Je to taká spleť nefungujúcich vecí, že je ťažké určiť, čo je najväčší problém…
V inom prehliadači mi pôvodný príspevok načítalo, ospravedlňujem sa.
Áno, každý má v práci stres, ale práca s ľuďmi, kde máte vzdelávať, vychovávať, pripravovať si hodiny, plány, školskú agendu, štatistiky, správy o výsledkoch a okrem toho riešiť problémy vo vzťahoch za pochodu – to je špecifické pre pedagógov.
A naša laická verejnosť, ktorá je natoľko odborná, že dokáže vskutku profesionálne posúdiť akékoľvek otázky je, žiaľ, často personalistom i arbitrom práce akýchkoľvek zamestnaní, nielen učiteľských.
Mám možnosť porovnať prácu učiteľov na ZŠ, SŠ i VŠ a podľa mňa sa naozaj všetko odvíja od nastavenia financovania. Spleť ďalších miliónov problémov vychádza od dostatku/nedostatku financií a ich efektívneho prerozdelenia.
Inak sa bude k svojej práci stavať človek slušne ohodnotený a finančne motivovaný – v dnešnej dobe je hovoriť o morálnej motivácii učiteľov takmer zvrhlé – a inak sa bude v práci správať človek so základným tabuľkovým platom, bez odmien, ktorý ma niekoľko rokov za sebou obnovovanú zmluvu na desať mesiacov.
Celá spleť tých nefungujúcich vecí vychádza od základov z chybne nastaveného modelu financovania školstva. Však napíšte – čo by sa nedalo riešiť, ak by sa efektívne nakladalo s peniažkami?
Hm, myslím, že motivácie ku kvalitnej práci máme rôzne (netvárim sa, že u mňa peniaze neboli jednou z nich:), ale mňa jednoducho trápili v školstve viac iné veci, ktoré nefungovali. To viete, že by sa dali mnohé veci riešiť celkom inak, keby bolo viac peňazí a nakladalo sa s nimi efektívne. Ale peniaze sú jedna vec a nastavenie ľudskej mysle druhá. A ľudská myseľ sa nedá „prepnúť“ len tým, že nalejeme do školstva viac peňazí. My sme prestali vnímať rozvojový potenciál učiteľov aj žiakov.
Dobrý článok, súhlasím okrem bodov 7 a 9. Prijímame veľa informácií a zmien, žiaľ aj negatívných , ktoré nestíhame a nemôžeme spracovať. A pri súčasnom vývoji slovenského diania, mnohí šikovní pracujú aj v tescu za pokladňou, prípadne v nejakom otrokárskom priemysle. Všetci predsa nemôžu odcestovať do zahraničia. Majú tu svoje rodiny, príbuzných.
K memorovaniu- ešte aj v súčasnej dobe na VŠ sa vyžaduje. Poučky , poučky a poučky. A na štátniciach od A po Z, ak treba aj medzi riadkami.
„- študenti, hovorte o svojich potrebách otvorene a slušne so svojimi rodičmi a učiteľmi,“
Naozaj si myslíte, že nás niekto bude počúvať? Chceli sme len o 5 minút posunúť začiatok vyučovania a riaditeľka ani prstom nepohla. Bohužiaľ, študenti nič nezmôžu.
Teri, prečítaj si pár knižiek o tom, ako dostať ľudí na svoju stranu a presvedčiť ich. A potom to trénuj. Uvidíš, že to pôjde čoraz lepšie a budú prichádzať výsledky. Ja som sa to tiež musela naučiť. Najdôležitejšie je nevzdávať to. Držím palec!
Ani som to nedocitala, lebo pani očividne zaspala dobu. Dcéra chodi do triedy, kde sa uci interaktívnou tematickou metódou a je to všetko opak toho o čom tam hovorí. Rodicia mali na vyber aj z klasickeho ucenia. Ani sa neznamkuje, udeluje sa pochvala. Deti sú vyzývane sa zapájať, komunikovať. Nosia hračku do triedy, pozeraju rozprávku sem tam, majú dataprojektor a oddychovú zonu s vankusom na zemi v triede. Deti nie sú stresovane, ale veselé. Nejedna sa ani o sukromnu skolu, ale o statnu.
Slávka, tak to vám blahoželám, ste šťastná mama. Prosím vás, kde len môžete, spravte vašej škole reklamu, nech sa inšpirujú aj tie ďalšie. Dúfam, že do podobnej inštitúcie budú chodiť vaše deti, aj keď im vyberiete stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie. Len neviem, ako to potom bude s tým neznámkovaním a oddychovými kútikmi v triedach…
A mimochodom, dobu som nezaspala. Mňa ako odborníka nikto totiž neoblbne tým, že má školu prešpikovanú dataprojektormi, počítačmi a interaktívnymi tabuľami. To, že sa s nimi pracuje, neznamená nutne, že je to vyučovanie efektívnejšie (zábavnejšie možno áno) – učiť pomocou multimediálnej techniky treba totiž vedieť tak, aby boli rešpektované pravidlá fungovania mozgu. Potom je to učenie ešte rýchlejšie, zábavnejšie a hlavne sa takéto poznatky uložia do dlhodobej pamäti. A takých výukových materiálov existuje zatiaľ pomerne málo (možno na škole vašich detí sú, ja neviem…). S materiálmi na ZŠ nie je taký veľký problém, ale autori učebníc a rôznych výukových programov akoby zabudli na to, že hrať sa chceme celý život, nielen na základke. A preto sa s nástupom na SŠ strácajú z nich farby, hravosť a vtip. Keby si to autori uvedomili, značne by uľahčili prácu všetkým učiteľom. A dúfam, že sa nájdu aj odborníci, ktorí budú učiť učiteľov rôznych predmetov, ako multimédiá využívať NAOZAJ efektívne.
Pre laika a človeka, ktorý zažil totalitné školstvo, je farebná a kreatívna škola ako zázrak. Ale verte, že skutočná kvalita školy je ukrytá v takej hĺbke, že ak nevieme, ČO si máme všímať, nikdy ju neobjavíme. Šťastie našich detí a to, že chodia rady do školy, nie je jediným kritériom kvalitnej školy. Ja som sa drilovala a vládla u nás prísna disciplína, no aj tak som bola v škole šťastná, chodila som tam rada a mala samé jednotky. Ale dnes presne viem, za aké limity a chybné presvedčenia „vďačím“ tomuto systému.
P.S. skola sa nachadza na Slovensku a verim, ze mnoho podobnych sa tiez nachadza po Slovensku ani netreba cestovat do Rakuska, Australie atd. Mali sme aj skvelu statnu skolku a netreba vyhadzovat velke peniaze za sukromne. Deti mali kruzky ako keramika, tanec, anglictina….atd. Chodili plavat, do sauny, na korculovanie. Kazdy rok nieco renovovali. Ihrisko, skrinky, koberce….fotograf im kazdorocne chodil do skolky robit nadherne foto.
Zila som v Kanade a ludia, tam maju skvele vzdelanie, ze nevedia ani kde je Slovensko napriklad.
Dobry den, mozem sa opytat kde chodi dcera do skoly a chodila do skolky? ja take skolky a skoly hladam tiez pre deti, vopred dakujem!
hm, to musi byt radost ucit v triedach, kde vsetky deti prahnuuu po novych vedomostiach, a len ti ucitelia a system su zli… a popritom studenti su snaziviii, slusniii, zdvoriliii, hladniii po poznani… o ktorej krajine to bolo???
Perfektne napisany clanok, dnesne deti nemaju ziadnu motivaciu, vacsinu z nich rodicia nutia aby sa ucili vsetko aj to co ich nezaujima. Ak niekoho nezaujima matematika nikdy v nej nebude excelovat. Som rada, ze mna mamina podporovala v tom co ma bavilo a nenutila ma ist do skoly tam kde som nechcela. A tiez nemozme odsudzovat vsetkych ucitelov oni len ucia to co musia.
Ako študentka gymnázia absolútne súhlasím s týmto článkom,je napísaný veľmi otvorene a hlavne pravdivo , bohužial, nedá sa všetko tak jednoducho . My ako študenti sme totižto často považovaní za „menejcenných“ vzhľadom ku profesorom, kedže akokoľvek sa vyjadríme, náš názor nebude nikdy považovaný za natoľko povšimnutiahodný,aby to niečo zmenilo,pretože platí nepísané pravidlo,že profesor má vždy pravdu . Pri vyjadrení svojho názoru,alebo nebodaj nesúhlasu s názorom profesora sa stretávame s ostrým protiútokom ,pretože nás odlišný názor je hneď braný ako priama kritika voči vyučujúcim. Je to dosť smutné,ale takto to funguje a či sa to snažíme zmeniť alebo nie,poväčšinou to nikde nevedie .. verím že o pár rokov bude situácia iná ,avšak berúc do úvahy stav nášho školstva nevidím pre výraznejšie zlepšenie v našom štáte miesto ..
Dobrý deň,
na akej škole ste učili? ZŠ, SŠ, VŠ?
Ahoj, Rado! Super otázka. Učila som na SŠ a VŠ. Vieš, prečo hovorím, že super otázka? Došlo mi, že deti sa hrajú a sú viac motivované k objavovaniu, keď sú menšie. Hlavne na ZŠ je preto situácia oveľa lepšia, než som ju opísala v tomto článku. I keď nie ideálna. Pôvodne pod článkom bolo o tom, kde som učila, napísané viac – viac ľudí by pochopilo, prečo naše školstvo vidím tak, ako ho vidím. Ale všetci vieme, že vzdelávanie nie je iba o ZŠ.
Super clanok! 🙂 Mohlo by byt takychto viac aby ludia videli ako to je 😉
Nie na každej škole je to tak. Ja som šťastná, že učím v ten „mojej“ škole. Všetko je to o ľuďoch. Na našej škole sa snažíme pristupovať k deťom ako k osobnostiam, snažíme sa ich vychovávať pre život. Smutné však je, že deti sú ovplyvňované okolím. Darmo im odpovieme na otázku „Prečo?“, keď nakoniec utrúsia poznámku „Ja sa tým nebudem zapodievať, najmem si firmu a ona to spraví.“ Je smutné, že súčastné učebnice z ktorých sa nedá, učiť boli zdrojom zisku pre iných. Dalo by sa toho menovať aj viac…
Nič z toho ma však neodrádza (zatiaľ :-)), pretože mám rada deti, rada s nimi pracujem a verím, že aj ja svojím pôsobením na žiakov dokážem zmeniť svet k lepšiemu.
Vďaka Bohu za učiteľov, ako ste vy, Lucka:) Nech sa vám darí.
Neviem či to tu už zaznelo, ale ja som presvedčeny, že aspon 80 percent učiteľov svoju prácu nenávidi. A nie len pracu, ale aj svojich kolegov.( Pocinajuc ich zborovnou a Ugandskou drevenou skolou konciac.) A nie len svojich kolegov, ale aj svojich ziakov – pochopitelne. Tento jav mne osobne vadi na skolstve uplne najviac. Takyto ucitrel nahana iba kredity, zlavy v hypermarketoch, sam nema metakognitivne kompetencie, divergentne myslenie a ani ine podne zazracne schopnosti, ktore by sme chceli vidiet na svojich detoch. Howgh
Výborný článok, skvele a najmä pútavo napísaný. No najdôležitejší je fakt, že všetko je čistá pravda. Naše školstvo je čím ďalej tým horšie, učitelia chcú vyžšie platy, no nič nerobia pre to aby si ich aj zaslúžili. Vedia iba kritizovať,že sa žiaci neučia ale aj tak si nemyslím, že chyba je iba v študentoch. Jeden múdry človek raz povedal: „Každý by chcel napraviť ľudstvo, no nikoho nenapadne, že by mal začať u seba“. Preto by učitelia tak ako aj žiaci nemali žiadať nemožné. V každom prípade som rada, že takýto článok vyšiel pretože už by sme mali konečne otvoriť oči a uvedomiť si, že takto to ďalej nejde….
Myslím si, že neexistuje žiadna presná šablóna pre hodnotenie úrovne školstva. Som zo staršej generácie. Nedávno som oslávil 70-ku. Môžem konštatovať, že som mal šťastie na vynikajúcich učiteľov. Nemôžem súhlasiť s tým, že by nám učitelia a škola dávali málo priestoru pre tvorivosť a fantáziu. Práve naopak. Na priemyslovke nám väčšina učiteľov zdôrazňovala, že nie je cieľom tejto školy, aby sme naspamäť memorovali učivo, ale aby sme v prípade, že budeme potrebovať riešiť konkrétnu úlohu, v akej literatúre nájdeme pomoc. Riešili sme množstvo tvorivých zadaní, konštrukcií. Spomínam si napríklad že na konštrukcii strojov sme dostali zadanie nevrhnôť testovasí spaľovací motor, ktorý by mohol za chodu meniť časovanie ventilov a kompresný pomer. Pri konštrukcii strojných zariadení nám učitelia zdôrazňovali „technologičnosť“našich návrhov, čo malo znamenať, aby sa naše návrhy dali vyrobiť čo najracionálonejšie.
Vďaka dobrým základom na základnejškole a priemyslovke som na mnohé skúšky na VŠ chodil s minimálnou námahou a vioaceré zo skúšok som absolvoval s tým, čo mi dala stredná škola. Vpraxi som sa stretával so zahraničnými odborníkmi. Dovolím si tvrdiť, že väčšinu inžinierov tzv. „vyspelých“ krajín by schoval do vrecka priemyslovák mojej generácie. Čo chýba súčasnej škole to je prax a logické myslenie. My sme na matematike riešili nespočetné množstvo slovných úloh, ktoré cibria logiské myslenie. Od 8. triedy som každé prázdniny minimálne 2 týždne bol na nejakej brogáde, alebo praxi. Na priemyslovke som prešiel všetkými strojárskymi profesiami. Naučil som sa kovať, zvárať, pracovať na obrábacích strojoch, pracovať s drevom. Jediné, čo som musel memorovať to bola recitácia poézie a prózy a odborné texty v ruštine. No ďaka zvládnutiou odbornej ruštiny na strednej škole, som dostal zápočet na VŠ hneď na prvom cvičení a v praxi som dokonca prednášal v ruštine na odborných podujatiach.
Áno aj ja som mal učiteľov, ktorí si nejako pomýlili povolanie. Našťastie, tých by som spočítal ma jednej ruke. Aj za mojich čias boli aj takí, ktorí šli študovať za učiteľof len preto, lebo sa to považovalio za najľahšie štúdium.
Myslím si, že školstvo u nás malo oveľa lepšiu úroveň úroveň, ako má terqaz. No to súvisí s celkovým staqvom spoločnosti, ktorú plne ovládli peniaze, sociálna neistota a korupcia. Po „nežnej“ revolúcii vznikali školy ako huby po daždi. Každá škola sa trasie o žiakov a aby si ich udržala, znižujú sa požiadavk – úroveň klesá. Keď som chodil do školy, nikdy nás nebolo v triede menej ako tridsať. Učitelia mali rešpekt a rodičia verili učiteľom viacej, ako svojim deťom a vždy podporovali učiteľov. Moji učitelia už nežijú, ale kým žili
keď som ich stretol, vždy som ich slušne pozdravil a väčšinou sme si aj našli čas na krátky rozhovor.
V dnešných mladých ľuďoch, ale aj v celej spoločnosti je veľa zlomyseľnosti a arogancie. Učitelia dnes chodia do tried so strachom, čo im žiaci zase vyvedú. Arogancia, vulgárnosť, neúcta k okoliu, k ľuďom aj prírode je okolo nás. To ale nakoniec máme aj v kultúre – v televízii, ba aj v divadle. Slušnosť je dnes na posmech. No a to si hovoríme, že sme demokratická spoločnosť.
Pracujem ako klinická psychologicčka, často sa mi objavujú v ambulancii rodičia s deťmi, ktoré sú učiteľmi, ale aj rodičmi „nepochopené“. Váš článok, Slávka, je výstižný a triafa do čierneho. Mňa teší, že sa u mladých učiteľov objavujú názory, ako je Váš. Je ťažké opustiť vychodené chodníčky ľuďom, ktorí sa podriaďujú názorom zvonku a stratili schopnosť meniť postoje, odolať vonkajšiemu tlaku a vytvoriť si vlastné nazory a riadiť sa nielen nimi, ale aj srdcom. Vy a Vaši kolegovia, ktorí zmýšľajú ako Vy, môžu naše školstvo zmeniť a vrátiť mu potrebnú úroveň a ja vám držím palce!!!
áno s článkom súhlasím ako bývalý žiak a študent, ja som sa v ňom našiel, takých článkov by malo byť viac a mali by sa dostať vyššie, viem k čomu ma viedla rodina a rôzny učitelia a viem, že to bol len základ k tomu čo ma neskôr naučil život do ktorého ma v skutočnosti žiaden učiteľ nepripravil dostatočne(okrem pravopisu a počítania) dokonca sa nikde nesnažili z detí vytiahnuť to čo v nich v skutočnosti je, takže to čo som ja dokázal v živote a na čo mám prirodzený talent, nemá vlastne nič spoločné s tým o čo sa snažilo školstvo a myslím si že takých ako ja je veľa, ktorí napokon aj tak kráčali či kráčajú vlastnou cestou…..dovolím si nesúhlasiť s niektorými kritickými názormi, čo nesúhlasia s článkom a tvária sa akoby bolo všetko v poriadku, nie je to v poriadku, tento systém potrebuje veľké zmeny….je nemožné očakávať od každého jedinca rovnakú snahu pre všetko a rovnako dobré výsledky,tak ako každá stavba má na začiatku nejaké základy a podotýkam každá má iné, na ktorých môže vyrásť do určitej výšky a mať určité zaťaženie, tak aj každý človek má vrodené vlohy pre niečo iné a to je ten správny základ na ktorom treba budovať jeho hlavné vzdelanie……môj názor
Marek nedavno vyslany…Martin Hlinka pozýva na Festival Inner Winner Slovensko 7.-9. marca 2014
som ziak na 4 rocnom gymnaziu konkretne v tretej triede . ja mam problem s nepotrebnymi predmeti ako Umenie a kultura atd. , keby sa to spravilo formou vyberu predmetov , bolo by vsetko ok . necudujte sa ziakom ze su lajdaci a ze sa im nechce ked kazdy den idete do prostredia kde viac ako polovicu predmetov nic nerobite respektive vas nebavia a vasa kreativita je zabijana. keby som mal v dany den 3-4 hodiny predmetov ktore ma bavia a chcem aj dalej pokracovat v studiu zamerane na tieto predmety , namiesto 7-8 hodin kde tie 4 hodiny cumim do blba. vysvetlim to tak ze ked ma nabavi biologia tak nech nikto odomna naocakava lepsiu znamku ako 3. kazdy den nevyspaty musite ist do skoly a potom po 7 hodinach pridete domov znudeny , ospaly , tak potom tazko na dalsi den sa budete pripravovat nadalsi den na kazdu hodinu
a aby som to doplnim tak napriklad v utorok sa ucim iba na 1 hodinu zo 7 hodin a vo stvrtok na 2 hodiny zo 7.
Plne s Vami súhlasím,,,, a je veľká škoda, že odchádzate zo školstva. Práve takýchto učiteľov ako ste Vy naše školstvo potrebuje……
Veru je to presne takto…bohužiaľ
mne sa zda, ked tak obcas smutne hladim na vrestiace kolegynky, ze tu uz davno ale davno nemali „bosorovat“, nelubia robotu, nelubia deti, hmm teda to nemozem povedat bo inside nevidim, ale je mi smutno, ked badam, kolko zlosti sa v tych babach za tie roky nahromadilo a zaroven mam strach z toho ci raz v zrkadle dokazem tu zlobu pobadat sam. budem bubak ci bubak nebudem? podla jednej dobrej rady tu, ked zacnem od seba, z bubaka bubak len tak lahko nebude 🙂
https://www.youtube.com/watch?v=kviZeUcjjBk
bubak nedavno vyslany…5 odskúšaných tipov ako úspešne a efektívne zvládnuť stresy spôsobené školou
Hura
Veľmi súhlasím s Vami – najmä v tom, že ste odišli zo školstva. Naše školy potrebujú REÁLNYCH učiteľov a nie SCIFI učiteľov. Lebo potom je školstvo také aké je!!!!