Už od nepamäti museli ľudia kvôli prežitiu buď loviť, alebo zbierať.  Lenže ľudstvo je „múdro lenivé“, takže sme vytvorili nástroje, aby sme si prácu uľahčili. Od polien, cez pluhy, až po traktor… Takto sme unikli od každodenného boja o jedlo k modernému poľnohospodárstvu, kde takmer nikto nemusí  „vytvárať“ jedlo – a stále máme všetkého dostatok.

Samozrejme, nejde iba o farmárčenie, ale o všetko. Posledných pár tisíc rokov sme strávili výrobou nástrojov na zníženie ľudskej fyzickej práce každého druhu. Sú to mechanické svaly – silnejšie, spoľahlivejšie a vytrvalejšie, ako by kedy mohli byť ľudské svaly. A to je dobre. Nahradenie ľudskej práce mechanickými svalmi oslobodzuje ľudí, umožňuje im špecializovať sa a vypnúť aj napriek tomu, že vykonávajú fyzickú prácu. Takto rastie ekonomika a zvyšuje sa životná úroveň.

Niektorí ľudia sa špecializovali na to, aby sa stali programátormi a inžiniermi, ktorých prácou je zostrojiť mechanické mysle. Tak ako je pre ľudí fyzická práca menej náročná vďaka mechanickým svalom, tak je pre nich menej náročná mentálna práca vďaka mechanickým mysliam.

Toto je ekonomická revolúcia. Možno si pomyslíte – Veď to tu už bolo… lenže nebolo.

Tento raz je to iné.

 

## Fyzická práca

Ak pomyslíte na automatizáciu, pravdepodobne si v mysli vybavíte obrázok obrovského, na zákazku vyrobeného, drahého, účinného, ale naozaj hlúpeho robota, ktorý je slepý ako ku svetu, tak k vlastnej práci. Existovali hrôzostrašné druhy automatizácie, ale vo svete sa neujali, lebo boli užitočné iba zriedkakedy. Lenže to bol zastaraný spôsob automatizácie, my tu hovoríme o úplne novom druhu.

Zoznámte sa s Baxterom.

Na rozdiel od tých vecí, ktoré vyžadujú skúsených operátorov, technikov a milióny dolárov, Baxter vidí a môže sa naučiť to, čo chcete, aby dokázal, len tým, že vás pri vykonávaní tejto činnosti sleduje. A stojí menej ako je hodnota priemerného ročného platu ľudského pracovníka. Na rozdiel od svojich starších bratov, nie je predprogramovaný na jednu určitú prácu, ale môže vykonávať akúkoľvek prácu, ktorá je v dosahu jeho rúk. Baxter by mohol byť považovaný za robota so všestranným využitím, a to už je niečo.

Veď počítače tiež začali ako špecializované a boli veľmi drahé. Ale keď sa objavili lacnejšie počítače so všestranným využitím, rýchlo sa stali nevyhnutnosťou. Počítač so všeobecným zámerom je ľahko použiteľný napríklad na prepočítanie meny, pridelenie sedadiel v lietadle, hranie hier alebo vykonanie čohokoľvek len tým, že vymeníme jeho software. A táto obrovská požiadavka na počítače všetkých druhov ich robí každý rok ako mocnejšími, tak i lacnejšími.

Dnešný Baxter je počítačom z roku 1980. Nie je na vrchole, iba na začiatku. Aj keď je Baxter pomalý, jeho hodinové náklady vyjdú na cent na hodinu za elektrinu, zatiaľ čo rival z mäsa a kostí požaduje minimálnu mzdu. Desatina rýchlosti je stále efektívnejšia, keď je stokrát lacnejšia. A hoci nie je Baxter taký múdry ako iné veci, o ktorých budeme hovoriť, je dostatočné múdry na to, aby prevzal veľa prác vyžadujúcich nízku úroveň skúseností.

A už sme videli ako hlúpejšie roboty ako Baxter dokázali nahradiť zamestnancov. V nových supermarketoch, kde zvykli pracovať ľudia, je teraz jeden človek dohliadajúci na samoobslužné pokladne. Alebo stovky tisíc barmanov zamestnaných po celom svete? Ide po nich barmanský robot. Jasné, možno práve tvoj chlapík ti urobí tvoje #dvojité #mocha #čokoľvek #skrátka #perfektné a nikomu inému by si nikdy neveril – ale miliónom ľudí je to ukradnuté a jediné čo chcú, je normálny hrnček kávy. Oh, a mimochodom, tento robot obsahuje v skutočnosti obrovskú sieť robotov, ktorí si pamätajú, kto si a ako máš rád svoju kávu bez ohľadu na to, kde si. Nie je zlé, čo povieš?…

Zmýšľame o technologických zmenách a o divných, nových, drahých veciach, ale skutočná zmena prichádza za posledné desaťročia – všetko je lacnejšie a rýchlejšie. To sa teraz deje robotom. A keďže sú ich mechanické mysle schopné rozhodovania, sú zrazu pre ľudí konkurenciou, ktorú by predtým čisto mechanické svaly nikdy nepredstavovali.

 

## Luddistické kone

Predstavte si pár koňov, ako v skorých rokoch 1900 hovoría o technológii. Jeden sa bojí, že všetky tieto mechanické svaly zapríčinia, že kone budú nepotrebné. Ten druhý mu pripomína, že všetko, čo bolo doposiaľ vyrobené, im životy uľahčilo – spomínaš si na všetko to farmárčenie? Spomínaš si na behanie z jedného pobrežia na druhé, aby sme doručili poštu? Spomínaš si na to, ako sme vyrážali do bitky? Veď to je hrozné. Tieto mestské práce sú riadne ľahké – a s toľkými ľuďmi v mestách je tu pre kone viac práce ako kedykoľvek.

Ak aj toto vozenie po meste vymizne, dalo by sa povedať, že pre kone sa nájdu iné práce, ktoré si ani nedokážeme predstaviť. Ale ty, drahý pozorovateľ zo zákulisia – ty vieš, čo sa stalo – kone stále pracujú. Nie však tak, ako predtým.

Populácia koní bola na vrchole, no od toho bodu stále klesá. Neexistuje pravidlo ekonomiky, ktoré by hovorilo, že lepšia technológia vytvára pre kone lepšie práce. Vyznie to šokujúco hlúpo… len to vysloviť nahlas… ale nahraďme slovo „kone“ slovom „ľudstvo“ a zrazu si ľudia pomyslia, že je to tak: Lepšia technológia vytvára pre ľudstvo lepšie práce.

Tak ako mechanické svaly vytlačili kone z ekonomiky, tak mechanické mysle nahradia ľudí. Nie hneď, nie všade, ale stane sa to dostatočne veľkej časti populácie. A už čoskoro to bude obrovský problém, ak sa nepripravíme. A my nie sme pripravení ani omylom.

Vy si, podobne ako ten druhý kôň, môžete myslieť, že stroj nemôže nahradiť vašu prácu, ale technológia je stále lacnejšia a rýchlejšia, a to až v takom rozsahu, že sa jej biológia nemôže vyrovnať. Tak ako bolo auto začiatkom konca pre kone, tak nám teraz auto ukazuje, čo máme očakávať.

 

## Automobily

Samošoferujúce autá nie sú budúcnosťou, ale prítomnosťou a fungujú. Tieto autá nacestovali stovky tisíc kilometrov sem a tam po Kalifornských pobrežiach a mestách – všetko bez ľudskej pomoci. Otázkou nie je, či nahradia autá, ale ako rýchlo. Nemusia byť dokonalé: Stačí, ak sú lepšie ako my. Ľudskí vodiči, mimochodom, zabijú 40 000 ľudí ročne iba v USA. Samošoférujúce autá počas jazdy nežmurkajú, neesemeskujú, nezaspia, čiže nie je problém ich vidieť ako lepšie, pretože už sú lepšie

Nazvať samošoferujúce áutá len autami, je ako keby sme prvé autá volali mechanické kone. Autá samotné sú oveľa viac ako kone, takže používanie tohto názvu obmedzuje vaše vnímanie o tom, čo všetko dokážu. Nazvime tieto autá tým, čím v skutočnosti sú: riešením problému prepravy objektov z bodu A do bobu B. Pôvodne boli autá stavané v takej veľkosti, aby prepravili ľudí, ale malé autíčka môžu byť využívané v skladoch a gigantické autá môžu pracovať v šachtových baniach. Odhaduje sa, že dopravný priemysel zamestnáva v Spojených štátoch okolo 3 miliónov ľudí. Okrem toho by sme v celosvetovom meradle našli približne ďalších milión ľudí pracujúcich v tomto odvetví.

Tieto práce skončili.

Bežným argumentom je, že spoločnosť tomu predíde. Ale dejiny sú plné robotníkov, ktorí bojovali proti technike, ktorá by ich mohla nahradiť a títo robotníci zakaždým prehrali. Vždy vyhrá ekonomika a na využívanie áut existujú podnety v širokej škále priemyslu.

Pre mnoho prepravných firiem predstavujú ľudia asi tretinu ich celkových nákladov = platy. Ľudia spiaci v ich dlhých nákladiakoch ich stoja čas a peniaze. Nehody stoja peniaze. Nepozornosť stojí peniaze. Ak si myslíte, že poisťovne budú proti tomu, hádajte čo. Ich dokonalý vodič je ten, ktorý platí ich poplatky, ale nikdy sa nestane účastníkom nehody.

Tieto autá prichádzajú a práve oni sú tým prvým miestom, kde väčšina ľudí skutočne otvorí oči a uvidí, ako roboti menia spoločnosť. Ale máme tu množstvo ďalších odvetví ekonomiky, kde sa dejú rovnaké veci, len sú menej viditeľné. Tak, ako s autami, to ide so všetkým.

 

## Čo môžeme očakávať

Je jednoduché pozrieť sa na autá a Baxterov a pomyslieť si: „mhm, technológia vždy nahradila práce vyžadujúce nízku úroveň skúseností, ktoré my ľudia aj tak robiť nechceme.“ Zmocnia sa však náročnejších prác a takých, ktoré vyžadujú vyššie vzdelanie – tak ako vždy. Aj za predpokladu ignorovania problému, že stovky miliónov ľudí s vysokoškolským vzdelaním je tlačených do administratívnej práce, ani táto práca už nie je bezpečná. Ak je vašou prácou to, že sedíte pred monitorom, píšete a klikáte – ako to možno máte robiť práve teraz – prídu si aj po vás. Čítajte ako:

Programové roboty (boty) sú nielen nehmotné, ale aj rýchlejšie a lacnejšie ako fyzické roboty. Zadať túto prácu človeku je pre spoločnosti podstatne nákladnejšie a početnejšie – podnet automatizovať ich prácu je väčší ako práca vyžadujúca nízky level zručností.. A na toto presne sú inžinieri automatizácie. Sú to skúsení programátori, ktorých jedinou prácou je nahradiť vás v práci… programovým robotom.

Možno si pomyslíte, že aj ten najmúdrejší automatizačný inžinier na svete by nikdy nemohol vytvoriť bota, ktorý by vykonával vašu prácu. A možno že máte pravdu. Ale vrcholom programovania nie sú super múdri programátori tvoriaci botov. Ale super múdri programátori tvoriaci botov, ktorí sa sami naučia, ako urobiť veci, ktoré by ich programátori nikdy nedokázali naučiť.

Ako sa to robí, je ďaleko za hranicou tohto videa (článku), ale podstatou je, že existujú spôsoby, ako ukázať botovi niekoľko vecí, ktoré má urobiť, ukázať mu niekoľko správne urobených vecí a on dokáže vyriešiť, ako vykonať prácu tak, aby bola úspešne hotová.

Hoci aj keď je zadaný iba cieľ a žiaden príklad, ako na to, bot sa to môže naučiť aj tak. Vezmite si napríklad burzu, ktorá už po mnohých stránkach nie je v rukách ľudí. Sú to boti, ktorí sa sami naučili obchodovať s komoditami ostatných obchodných botov, ktorí sa učili sami. Opäť, nie sú to boti, ktorí realizujú rozkazy na základe vôle človeka, ktorý by ich ovládal. Sú to boti, ktorí vykonávajú vlastné rozhodnutia o tom, čo kúpiť a čo predať.

Výsledkom je to, že poschodie New Yorskej burzy už nie je plné obchodníkov, ktorí by si vykonávali svoju prácu, ale obrovskými obrazovkami. Takže boti sa naučili obchodovať a písať. Ak by ste teraz niekedy vzali noviny, pravdepodobne by ste si už prečítali príbeh napísaný botom. Existujú spoločnosti, ktoré učia botov ako písať hocičo: športové príbehy, jednoduché rubriky či dokonca štvrťročné správy, ktoré v práci píšete.

Papierová práca a písanie – veľmi veľa ľudskej práce spadá do tejto kategórie a dopyt po ľudskej mentálnej práci v týchto odvetviach upadá. Vy tu sedíte, čítate tieto informácie a myslíte si: „Ale určite tieto profesie boti neohrozia.“

Skutočne?

 

## Profesie

Keď pomyslíte na právnika, vybaví sa vám v mysli pravdepodobne súd. Ale prevažná väčšina právnickej práce vlastne spočíva v hľadaní právnych dokumentov predpovedajúc pravdepodobnosť výsledku a dopadu zákonov a niečoho, čo je nazývané „objav“ – to je keď právnici dostanú plné krabice papierov a majú v nich nájsť niečo použiteľné.

Všetku túto prácu môže vykonávať bot.  Vo viacerých firmách už objavovanie viac aj tak nie je ľudskou prácou. Nie preto, že by tu nebolo papierovanie, ktorým je potrebné sa prehrýzť, ale je toho viac ako kedykoľvek. Vďaka múdremu výskumu bot prepošle milióny e-mailov a záznamov, ktoré spracuje v priebehu hodín, nie týždňov. Týmto drví ľudských výskumníkov nielen vzhľadom na náklady a čas, ale aj na správnosť. Boti nezaspia počas čítania e-mailov…

Je jednoduchá vecička, ktorú IBM nazvalo Watson – mohli ste ho vidieť v televízii zničiť ľudí na Jeopardy(vedomostná súťaž v USA) ale to bola preňho len zábava. Watsonovou dennou prácou je byť tým najlepším doktorom na svete v porozumení, čo chcú ľudia povedať ich vlastnými slovami a vrátiť správnu diagnózu. A už to robí v Slone-Kettiringu, kde radí pri liečbe rakoviny pľúc.

Tak ako auto – nepotrebuje byť perfektné. Stačí, aby robilo menej chýb, ako človek. Tak je to aj s doktorskými botmi. Ľudskí doktori nie sú v žiadnom prípade dokonalými. Početnosť správne určených diagnóz je odstrašujúca. A ľudskí doktori majú málokedy obmedzený prístup k pacientovmu chorobopisu. Rozumieť každému lieku a jeho vedľajším účinkom v kombinácii s iným liekom je za hranicou ľudského vedomia. Najmä ak existujú výskumní boti, ktorých práca spočíva v tom, že testujú nové lieky.

Ľudskí doktori sa môžu učiť len skrz ich vlastné skúsenosti. Doktorský bot sa môže zlepšiť zo skúseností každého jedného doktorského bota. Môže si prečítať posledné objavy v medicíne a byť v obraze, čo sa deje so všetkými jeho pacientmi po celom svete. Môže vytvárať vzájomné vzťahy a prepojenia, ktoré by inak neboli možné. Neodídu všetci doktori, ale keď budú doktorské boty porovnateľné s ľuďmi (a to je asi tak ďaleko ako vy od vášho mobilu) potreba všeobecných lekárov bude nižšia.

Takže administratívni pracovníci a robotníci, ktorých práca si nevyžaduje veľkú zručnosť, sa majú o čo strachovať.

Ale možno že vy ste stále mimo dosahu, pretože ste výrobca extra kreatívnych snehových vločiek. Nuž, hádajte čo? Nie ste až taký extra.

 

## Kreatívna práca

Kreativita sa môže tváriť ako čarovná, ale nie je. Mozog je komplikovaný stroj – možno ten najkomplikovanejší v celom vesmíre – ale to nás nezastavilo v tom, aby sme sa ho pokúsili napodobniť.

Vznikol názor, že tak ako nám mechanické svaly dovoľujú vstúpiť do priemyslených prác, mechanické mysle nám všetkým dovolia vstúpiť na územie kreativity. Aj za predpokladu, že ľudská myseľ je čarovne kreatívna (iba v rámci argumentácie), umelecká kreativita nie je to, od čoho závisí väčšina povolaní.

Počet spisovateľov, básnikov, režisérov, hercov a umelcov, ktorí si skutočne zarábajú vykonávaním svojej práce je malinké, malilinké percento pracovnej sily. A ak vezmeme do úvahy,  sú to profesie závisiace od popularity, navždy zostanú iba malou časťou populácie. Neexistuje žiadna ekonómia založená na básni či obraze.

Oh, mimochodom, tá hudba, ktorú teraz počúvate v pozadí (vo videu)? Bola napísaná botom. Jej meno je Emily Howel a dokáže napísať nespočetné množstvo novej hudby denne. Zadarmo. A ľudia nedokážu rozoznať rozdiel medzi ňou a ľudským skladateľom v teste naslepo.

Keď už sme pri umelej kreativite, naberá obrátky až podivuhodne rýchlo – čo to vlastne znamená? Ale napriek tomu sa pohybuje na poli rozvoja. Ľudia si mysleli, že hranie šachu bola jedinečná kreatívna ľudská schopnosť, ktorú by stroje nikdy nedokázali, až pokiaľ neporazili tých najlepších z nás. A tak to ide so všetkým ľudským nadaním.

 

## Záver

 

Jasné, toto mohlo byť trošku priveľa na zasväcovanie a vy to môžete odmietať. Je jednoduché byť cynický z tých nekonečných predpovedí budúcnosti, ktoré sa nikdy nestanú. Preto je dôležité znova zdôrazniť, že tu nejde o sci-fi. Roboti sú tu práve teraz. Narážame na desivé množstvo automatizačnej práce v laboratóriách a skladoch, čo je dôkazom tohto konceptu.

Už sme zažili ekonomické revolúcie, ale robotická revolúcia je iná. Kone teraz nie sú nezamestnané kvôli tomu, žeby zleniveli ako druh, ale preto, že sú nepotrebné. Je iba málo práce, ktorú môže kôň vykonávať a ktorá by mu zaplatila stajňu a seno. A množstvo perfektne schopných ľudí zistí, že sú nepoužiteľní ako kone, hoci to nebude ich vinou.

Ale ak stále zvažujete, že by nás zachránili nové pracovné miesta, tu je posledný bod na zváženie. Máme stovky druhov prác, ale tie nové nie sú dôležitou časťou pracovnej sily. Tu je zoznam prác, ktoré sú zoradené podľa počtu ľudí, ktoré ich vykonávajú – je to triezvy zoznam s dopravným priemyslom na vrchole. Keď ideme nižšie, všetky práce existovali v akejsi forme už stovky rokov a takmer všetky z nich sú terčom automatizácie. Iba keď sa dostaneme k číslu 33, narazíme konečne na niečo nové. Nemyslite si, že každý barista a administratívny pracovník musí prísť o svoju prácu, aby to bol problém. Miera nezamestnanosti počas veľkej recesie bola 25%.

Zoznam uvedený povolaní vyššie sa skladá z 45 % z pracovnej sily. To, o čom hovoríme dnes… tie veci, ktoré sú už zaužívané… nás môže cez to číslo čoskoro pretlačiť. A nové pracovné pozície, nie sú dostatočným kusom ekonomiky aby ich nahradili. A to je problém…

Toto video nie je o tom, aká je automatizácia zlá, skôr o tom, že automatizácia je neodvratná. Je to nástroj na zníženie nadbytku malým úsilím. Už teraz musíme začať premýšľať nad tým, čo robiť, keď ohromné triedy obyvateľstva budú nezamestnané, hoci nie vlastnou chybou. Čo robiť v budúcnosti, kde na väčšinu pracovných miest nebudú ľudia potrební.

 

Pozn. prekladateľa: Veľmi ma zaujíma tvoj názor, preto mám na teba otázku:

1 – Čo robiť v budúcnosti, kde na väčšinu dnešných pracovných miest nebudú ľudia potrební?

2 – Ako vyriešiť prichádzajúcu krízu?

3 – Čo môžeš urobiť už ty dnes, aby si mal v budúcnosti dobrú prácu a dobrý životný štandard?

Napíš dole komentár a daj vedieť, čo si myslíš.

 

 

 

Začnem prvý:

1 – Je potrebné neustále sa vzdelávať. Nové pracovné miesta, ktoré vzniknú, budú vyžadovať vyššiu úroveň vzdelania. A teraz nemyslím, že väčšina ľudí musí mať titul a PhD. Mám na mysli úzku špecializáciu typu „neurochirurg“ alebo „vývojár databáz“ alebo „šéfkuchár v reštaurácii s Michelin hviezdou.“

2 – V IT oblasti je takmer nulová nezamestnanosť, je to jeden z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich sektorov. Väčšina nových pracovných miest vznikne v IT a preto je nevyhnutné začať sa v IT vzdelávať a špecializovať.

3 – Dnes môžem naštartovať svoju cestu celoživotného vzdelávania a rozvoja osobnosti, ktorá mi dá konkurenčnú výhodu už dnes. Nadviažem na príklad s IT. Niekto vytvorí aplikáciu pre smartfóny, ktorú si stiahne milión ľudí, on túto aplikáciu predá za 1 000 000 eur a zvyšok peňazí vloží na 5% ročný výnos do banky. 2% nechá na účte kvôli inflácii a 3% si vyberie – 30 000 eur každý rok. Hotovo.