Tieto dôvody pramenia so spôsobu výučby jazykov v škole, ktorá to robí úplne zle.

Správne spôsoby pramenia zo spôsobu výučby v mojom pripravovanom kurze „Cudzí jazyk pre každého.“

Aký je prvý dôvod?

Uč sa slovíčka vs. Uč sa frázy

Ako to robí škola?

Keď sa učíš cudzí jazyk v škole, tak sa učíš slovíčka bez kontextu. Dostaneš 10 nových slovíčok a máš sa ich do zajtra naučiť na písomku.

Aký je dôsledok takéhoto spôsobu výučby?

• Máš problém si slovíčko zapamätať, pretože ho nemáš k čomu priradiť
• Keď si slovíčko už aj zapamätáš a vieš ho použiť v teste, tak máš problém ho použiť vo vetách
• Význam slovíčok sa líši od vety k vete a ak sa neučíš frázy, tak si nepamätáš správny slovosled
• Používaš pri rozprávaní slovenský slovosled, ktorý je nesprávny

 

Správny postup je ten, že sa budeš učiť celé frázy a vety. Pamätáš si ich v kontexte a vieš, s čím súvisia. Tak funguje pamäť.

Slovnú zásobu a slovíčka si tak zapamätáš omnoho rýchlejšie.

Ak máš správny slovosled, tým pádom vieš oveľa rýchlejšie skladať vety. A vďaka tomu vieš rýchlejšie, sebavedomejšie a oveľa lepšie komunikovať.

 

Gramatické poučky vs Porozumenie a používanie gramatiky

V škole sa učíš gramatické poučky, aby si ich vedel odrecitovať na odpovediach, či testoch.

Výsledok?

Vieš obrovské množstvo gramatických pravidiel, ktorým absolútne vôbec nerozumieš a nevieš ich použiť v praxi, pretože ich nemáš k čomu priradiť – nemáš gramatiku zažitú.

Miesto toho ti stačí porozumieť gramatike, ktorá je nevyhnutná na komunikáciu. A následne komunikovať a na ostatnú gramatiku sa vykašľať.   

Výsledok takéhoto učenia spočíva v tom, že:

– sa učíš iba gramatiku, ktorú potrebuješ a je pre teba zaujímavá

– rozumieš gramatike, ktorú sa učíš a zároveň hovoríš gramaticky správne

– začneš rozprávať rýchlejšie, lebo netráviš čas učením sa zbytočností

 

Pasívna slovná zásoba vs Aktívna slovná zásoba

Pasívna slovná zásoba sú všetky slová, ktorých význam poznáš, no nevieš ich okamžite použiť v rozhovore – musíš ich hľadať v pamäti.  Sú to slová ako „krematórium,“ „najnevypočítavateľnejší,“ „diferenciálna rovnica,“ či „papľuha.“

V slovenčine môžeš takto poznať, dajme tomu, 100 000 slovíčok. V angličtine, alebo inom jazyku to môže byť časom tiež toľko, väčšinou ich však nepotrebuješ.

Problémom je však, že v škole učíš rozvíjať IBA pasívnu slovnú zásobu, ktorá ešte nezaručuje, že budeš vedieť rozprávať.

Prečo?

Vyhľadávanie slov v tejto slovnej zásobe trvá tvojmu mozgu jednu až päť sekúnd. Hodí sa to pri písaní slohu, alebo listu, alebo mailu (máš čas premýšľať nad správnym skloňovaním slova skrematizovaný), ale nie pri komunikácii.

Aby si si to predstavil, prečítaj túto vetu nahlas a medzi každým slovom urob dvoj sekundovú medzeru:

„Dobrý… deň… môžem… vás… poprosiť… ako… sa… dostanem… na… hlavnú… vlakovú… stanicu…?“

„Hello… please… can… you… tell… me… how… to… get… to… the… main… train… station?“

Predstav si, že by si rozprával takýmto štýlom. To nejde.

 

Potrebuješ rozvíjať aktívnu slovnú zásobu. To sú slová, ktoré používaš v dennodennej komunikácii.

Je to najčastejšie používaných 1000 až 5000 slovíčok, ako „mama,“ „voda,“ „smartfón,“ či „pivo.“ Používaš ich často a vďaka tomu vyhľadávanie tvojmu mozgu trvá iba 10-1000 milisekúnd.

Prečo je to dôležité?

Na rozprávanie nepotrebuješ mat veľkú pasívnu slovnú zásobu. Slovíčka ako „icosikaidigon (pravidelný 22 uholník)“ sú ti zbytočné. Potrebuješ vedieť rýchlo hľadať v pamäti tie správne frázy, aby si vedel pohotovo komunikovať.

Potrebuješ mať veľkú aktívnu slovnú zásobu, ktorá sa v škole nerozvíja.

Našťastie však existujú spôsoby, ako pasívnu slovnú zásobu premeniť na aktívnu v rekordne rýchlom čase.

 

20 000 slovíčok vs 2 000 slovíčok

V škole sa učíš obrovskú pasívnu zásobu štýlom „čím viac slovíčok vieš, tým lepšie.“ Takto stráviš obrovské množstvo času učením sa slovíčok, ktoré však v praxi nepotrebuješ.

2000 najčastejšie používaných slov tvorí až 95% hovorovej slovnej zásoby a až 80% písaného textu.  To ti absolútne stačí na akúkoľvek komunikáciu, rozhovor a stačí ti to aj na čítanie kníh.

Keď rozumieš 80-95% slovnej zásoby, tak si dokážeš vďaka reči tela a intonácie hlasu vydedukovať kontext – tých zvyšných 5-20%. Inak povedané – dokážeš jazyku porozumieť aj bez zvyšných 20% slovíčok.

Aký je prínos tejto časti?

Ak ti stačí naučiť sa len 1/10 slovíčok pre komunikáciu, znamená to, že sa vieš naučiť jazyk za 1/10 času.

Možno nie 1/10 – potrebuješ predsa trénovať reč, ale tak, či onak to bude podstatne kratšie.

 

Zapisovanie do zošita vs aktívny tréning jazyka

Hodina má 45 minút. Zapisuješ si do zošita, robíš gramatické cvičenia, čítaš z článku, občas sa rozprávaš zo svojím susedom. Z takejto hodiny máš aktívny tréning rozprávania iba pár minút – keď odpovedáš, alebo sa bavíš so spolužiakmi.

Keďže nepoznáš iný spôsob učenia, tak to v tebe vytvára ilúziu, že iný spôsob ani neexistuje, čo je veľmi demotivujúce.

Iný spôsob však existuje! 

Čítanie článkov, ani zapisovanie si do zošita z tabuli je pomalé a pasívne učenie. Naopak, rýchle a aktívne učenie je vtedy, keď trénuješ rozprávanie alebo si cielene, vďaka pamäťovým technikám, ukladáš do pamäte slovnú zásobu.

AK využiješ svoj čas na aktívne učenie,  miesto toho, aby si prepisoval gramatické poučky, tak ušetríš kopec času. Učenie bude pre teba zaujímavejšie a výsledok uvidíš oveľa skôr.

Je rozdiel venovať tréningu rozprávania 5 minút za vyučovaciu hodinu (čo je zhruba ten čas, ktorý máš ako študent možnosť baviť sa so spolužiakom na hodine angličtiny, nemčiny…) a je rozdiel využiť plných 45 minút na aktívny tréning rozprávania, alebo ukladanie si slovíčok do pamäte.

 

2 hodiny do týždňa vs.  20 hodín týždenne

V škole máš približne 3 vyučovacie hodiny jazyka za týždeň. 3*45 min. To je približne 2 celé hodiny. Dôsledok toho je, že jazyk používaš minimálne, pretože z týchto hodín používaš jazyk iba  15 minút.

Keďže okolo seba nemáš jazykové prostredie, tak nevieš, ako jazyk znie. Možno si niekde počul rodeného Angličana, alebo Nemca, ale nemáš ten jazyk zažitý.

Čo potrebuješ spraviť?

Potrebuješ okolo seba vybudovať pasívne jazykové prostredie z rádia, televízie, filmov a  hudby na 3 až 8 hodín denne. Vždy, keď môžeš, prinúť sa premýšľať v cudzom jazyku.

• Tým pádom budeš vedieť, ako jazyk znie
• Budeš mať správnu výslovnosť a lepší prízvuk
• Budeš mať jazyk napočúvaný a bude rozumieť cudzincom
• Ľahšie sa ti bude učiť
• Lepšie a dlhšie si zapamätáš nové slovíčka
• Dokonca sám od seba začneš v cudzom jazyku premýšľať

Začneš rozprávať po anglicky, či nemecky s ľahkosťou a jednoduchosťou. Vďaka tomu, že budeš mať okolo seba jazykové prostredie iba 3 hodiny denne.

Učí sa kvôli tomu, aby sa učilo vs. Učíš sa kvôli svojmu cieľu

Ak sa učíš jazyk, robíš to za nejakým účelom – chceš rozumieť cudzincom, mať prístup k anglicky hovoriacemu internetu, rozumieť filmom, vycestovať… To je tvoj cieľ.

V škole sa však učíš jazyk za jediným účelom – mať dobrú známku.

Aký má takéto učenie hrôzostrašný dopad?

• Nevieš rozlíšiť, čo je pre teba dôležité a čo nie. (Učiteľ ti povedal, že dôležité je v podstate všetko, čo sa učíš, hoci ty už z predchádzajúcich odstavcov vieš, že to nie je pravda.)
• Kvôli tomu sa učíš zbytočne veľa vecí navyše a učenie ti trvá zbytočne dlho.
• Máš nízku motiváciu a preto sa ti do učenia nechce a preto si pamätáš menej a preto máš horšie známky, čo ťa demotivuje, až zanevrieš na učenie sa kompletne.

Ako by to malo byť?

Takto:

Angličtinu, nemčinu… jazyky sa učíš preto, aby si vedel plynule a správne komunikovať s ĽUĎMI. V jazyku sa tak učíš sa IBA to, čo nevyhnutne potrebuješ, aby si vedel komunikovať s ĽUĎMI.

Tvoj cieľ je učiť sa jazyky kvôli komunikácii a možnostiam, ktoré ti dá. Nie kvôli známkam.

Výsledok?

Primo: učíš sa rýchlejšie, pretože sa nemusíš učiť nepotrebné veci.

Secundo: takéto učenie ťa napĺňa, pretože všetko čo sa učíš, dávaš hneď do praxe.

Tertio: získaš sebavedomie v rozprávaní a známky ti budú ukradnuté

 

Za chyby sa trestá vs. Chyby sú žiadané

oto je veľká vec.

Učíš sa. V škole. Spravíš chybu. Učiteľ ťa potrestá. Ostatní sa ti smejú. A to je… chyba.

Ak spravíš v škole nejakú chybu, tak automaticky máš zlú známku. Si na smiech spolužiakom a si sám so sebou nespokojný. Jedna spravená chyba ti môže siahnuť aj na tvoje sebavedomie, lebo v škole ti nikto nedá možnosť si svoju chybu napraviť.

Aj keď si dostal štvorku (čo nemusí vôbec znamenať, že nemáš vedomosti a schopnosti) tak ju už nemáš možnosť vymazať, aj keby si sa to na ďalší krát naučil na jednotku.

Dôsledkom toho je vrcholná, absolútna demotivácia, znechutenie a odpor k predmetu, bez ohľadu na to, či je to angličtina, nemčina, iný cudzí jazyk, alebo hocičo iné.

Keďže nemáš motiváciu si napraviť zlú známku, nemáš chuť sa z vlastnej chyby poučiť.

Snažíš sa nerobiť chyby. Nechceš mať predsa 5ku, nechceš byť na smiech. Chceš byť… perfektný.

Ale je tu problém.

Prečo?

Pretože …

Takýto prístup vedie k zmýšľaniu typu, „ak by som sa niečo pokúšal robiť, tak by to mohlo viesť k omylom, spravil by som chybu, to by bolo zle a preto sa o nič ani len nejdem pokúšať.“

Odmietaš robiť pokusy, lebo by to mohlo viesť k chybám.

Takto zastavíš akýkoľvek progres, akékoľvek učenie sa a akékoľvek zlepšovanie.

Ale…

Koľkokrát dieťa padne, kým sa naučí chodiť?

 

Pri učení sa nových vecí je dôležité mať priestor pre chyby, pretože robenie chýb je nevyhnutnou súčasťou učenia sa čohokoľvek.

Amen. Tak to je. Poviem to znovu a pre svoje vlastné dobro si to prečítaj aj 2x. Nahlas. Precíť silu tých slov.

Pri učení sa nových vecí je dôležité mať priestor pre chyby, pretože robenie chýb je nevyhnutnou súčasťou učenia sa čohokoľvek.

Kľúčové je vedieť sa z vlastnej chyby poučiť a zbytočne ju znovu nerobiť.

Aký je výsledok?

Máš snahu robiť pokusy. Rozprávať nahlas. Použiť nové slovíčko vo vete. Začať sa s niekým v meste baviť po anglicky. Rastie ti sebavedomie. Máš čistejšiu myseľ, zbavenú strachov… Učí sa ti ľahšie.

Robíš síce chyby, ale predsa… jazyk je o ľuďoch, o spojení, o porozumení. Nie o chybách a známkach a tvojej učiteľke.

 

Perfekcionalizmus vs. Perfektné rozprávanie

Ako to robí škola?

Čím menej chýb spravíš, tým lepšie.  Ak nerobíš chyby, tak sa ani len nepokúsiš a neodvážiš rozprávať, pretože si uvedomíš, že by si to povedal nesprávne.

Nerozprávaš, pretože si myslíš, že potrebuješ byť perfektný, aby si mohol začať rozprávať.

To je blbosť!

Veď aby som sa zdokonalil, predsa musím začať rozprávať, potom trénovať a potom budem… perfektný?

Aj to je blbosť!

 

Ty nepotrebuješ vedieť všetko PERFEKTNE. Ani tvoja učiteľka nevie anglicky PERFEKTNE.

Ak si nájdeš v cudzom slovníku slovíčko z jadrovej fyziky, tak ani ona nebude vedieť, čo to znamená (podľa definície teda nevie jazyk PERFEKTNE).

Celý tento hon za per-fekt-nos-ťou je však hovadina.

Ty nepotrebuješ byť p-e-r-f-e-k-t-n-ý. Vyleštený. Dokonalá guľa. Alebo kocka.

Čo potrebuješ?

Potrebuješ plynule rozprávať a písať. Hovoriť zrozumiteľne a rozumieť tomu, čo hovoria tebe.

Plynulo a zrozumiteľne neznamená perfektne.

Čo to znamená?

• Znamená to, že vieš povedať to, čo chceš, aj s drobnými chybami. 

• Rozumieš všetkému, čo ti tá američanka hovorí. Rozumieš jej vtedy, keď komunikuje s kamoškou o téme, ktorá sa ťa týka.
• Ak ťa nezaujíma archeológia po slovensky, tak ťa to nebude zaujímať ani v angličtine. Tomu rozumieť nemusíš. Oni (cudzinci) ti to aj tak všetko vysvetlia polopatistickými slovami.
• Znamená to, že môžeš vycestovať, ísť do zahraničia a môžeš si v cudzom jazyku objednať jedlo v reštaurácii  alebo si kúpiť zmrzlinu. Bez strachu.

Aký je výsledok?

Trénuješ rozprávanie hneď, ako je to možné. Učíš sa rozprávať rýchlejšie, ako hocikto iný a učenie sa ti tým pádom páči. Baví ťa a zároveň aj napĺňa.

 

Viem, čo všetko neviem vs. Neviem, čo všetko viem

Sú 4 stupne učenia alebo ovládanie danej oblasti.

Úrovne sú:

• Nevedomá neschopnosť – nevieš, že niečo nevieš. Neuvedomuješ si to. (doteraz si nevedel, že existuje kvantové previazanie častíc).
• Vedomá neschopnosť – vieš, že niečo nevieš (nevieš, čo to kvantové prepojenie je)
• Vedomá schopnosť – vieš, že niečo vieš, no musíš sa na to sústrediť (keď prvýkrát šoféruješ)
• Nevedomá, podvedomá schopnosť –  už sme zabudli, čo všetko vieme a neuvedomujeme si to, práve preto to robíme podvedome (kráčanie, písanie)

Prečo som ti to všetko hovoril?

Pretože sa s jazykom musíš dostať na úroveň podvedomej – nevedomej schopnosti. Musíš rozprávať bez toho, aby si rozmýšľal na tým, čo a kedy a ako preložiť.

Angličtinu – podvedome. Ako dýchanie. Ako slovensky.

Ten rozdiel medzi 3. a 4. úrovňou je tréning.

Na ten však v školách nemáš priestor.

V drvivej väčšine prípadov skončíš na vedomej neschopnosti, kedy vieš, že existuje obrovské množstvo vecí, ktoré si niekedy v minulosti vedel, ale zabudol si ich.

Možno sa dostaneš na úroveň vedomej schopnosti, ale miesto toho, aby si to natrénoval na podvedomú úroveň, ešte predtým než to natrénuješ, tak prechádzaš k ďalšej lekci…

 

Miesto toho potrebuješ zobrať malú skupinu fráz a viet (napr. 100) a natrénovať ich tak, aby si ich vedel ako otčenáš o polnoci. Takto môžeš viesť jednoduchý rozhovor už po pár hodinách učenia.

Tak som komunikoval s Mexičanom, ktorý bol u nás na škole na výmennom pobyte – vedel som možno 200 fráz (500 slovíčok) a vôbec nám to nevadilo.

 

Jazyk sa učí kvôli povinnému školskému plánu vs Jazyk sa učí kvôli komunikácii

V škole sa jazyk učíš len pre to, pretože je nariadené, aby sa vyučovala angličtina alebo nemčina. Jednoducho takto to rozhodlo ministerstvo.

Dáva to zmysel?

Dáva.

Lenže jazyk nie je o gramatike, poučkách, známkach, spolužiakoch, tabuli a učiteľovi, ministerstvu a úradníkom.

Jazyk vznikol preto, aby si ľudia medzi sebou rozumeli.

Poviem to znovu, lebo je to… fundamentálne.

Jazyk je o ľuďoch a o komunikácii, nie o známkach.

 

Ak to nerešpektuješ, tak skutočne – tvoje učenie sa bude o známkach, prokrastinácii, nízkej motivácii, zlej pamäti a frustrácii.

Uvedom si však toto:

• 7% komunikácie sú slová (jazyk)
• 38% komunikácie je hlasitosť, zafarbenie, či intonácia hlasu
• 55% komunikácie tvorí reč tela

 

Ak to rešpektuješ, tak sa budeš vedieť dohovoriť aj bez toho, aby si vedel kompletnú gramatiku, bol perfektný (vyleštená guľa), či vedel 25 000 slovíčok.

Kolektívne predsudky vs. Zažitý úspech

Ľudia nevedia, ako to s učením angličtiny, nemčiny, alebo čínštiny funguje. Majú zažitý školský systém učenia a preto ti budú rozprávať, aké je učenie sa jazykov ťažké, že to nemá ani zmysel sa a že to aj tak nezvládneš. Tomu sa hovorí kolektívne predsudky.

Čo sa týka predsudkov, tak možno aj ty si ešte trošku skeptický. To, čo ti vyvráti všetky kolektívne predsudky, je zažitý úspech.

Je to úspech z učenia.

To uvedomenie si, že AHA, ja dokážem viesť konverzáciu v angličtine. AHA, ja sa dokážem naučiť 30 slovíčok za hodinu. AHA, moja nemčina znie celkom dobre.

 

Tento úspech sa dá opísať, ale musíš ho zažiť, aby si ho pochopil a porozumel mu.

A keď ho zažiješ, tak nikto na svete ťa nepresvedčí o tom, že učenie jazykov je ťažké, alebo že na to musíš mať nejaké gény.

 

Dovoľ si teda

Dovoľ si teda učiť sa frázy namiesto slovíčok.

Dovoľ si prestať sa učiť gramatické poučky.

Dovoľ si učiť sa menej slovíčok a viac trénovať reč,  počúvať cudzí jazyk a učiť sa ho kvôli sebe a nie kvôli učiteľovi či rodičom.

Dovoľ si robiť chyby a uspokoj sa  stým, že nemusíš byť perfektný a môžeš vedieť cudzí jazyk.

Dovoľ si sústrediť sa na to, čo je pre teba dôležité, komunikovať celým človekom – rečou tela.

Ignoruj kolektívne predsudky a uč sa jazyk s chuťou.