92 Responses

  1. ab
    ab at |

    bolo by fajn keby bolo aj pokracovanie 😉
    btw odporucam
    youtu.be/jt8mAdg-PIM?t=20s
    ted.com/talks/lang/sk/ken_robinson_says_schools_kill_creativity.html
    youtu.be/OiG1ca12f7k?t=14s

    dlhy dokument
    youtube.com/watch?v=1le7QtclNbE

    bonus : youtube.com/watch?v=wE5NmMBeEWQ

    Reply
    1. Gabriela Gajdova
      Gabriela Gajdova at |

      VYNIKAJUCE !!!! Stanka, nerozmyslas nahodou nad zalozenim vlastnej sukromnej nezavislej skole? A tiez nad poskytovanim kurzov pre inych ucitelov a aj rodicov, ktori maju tak ako ty, zaujem posunut seba i ziakov skutocne vopred? Zalozit to tak aby ta statne skolstvo nemohlo cenzurovat? Nie som na Slovensku a tak nemam prehlad ale z tvojho clanku vyzaruje kompetencia a vola zmenit veci k lepsiemu. Drzim ti palce!!! Gabriela Gajdova, architekt a umelec, http://www.ateliergabriela.com

      Reply
      1. Jožo
        Jožo at |

        Krásny článok, ktorý nám mimochodom nepovedal nič nové…všetko sa vie sto rokov… Mimochodom pani tuto nadomnou, učím na súkromnej škole a môžem vám povedať, že nech sa snažíme akokoľvek, štát nás stále “zväzuje” nezmyselnými “obmedzeniami”. Sme byrokrati, niekde medzi tým sa snažíme vaše detičky, ktoré nemajú záujem niečo naučiť…

        Reply
    2. SOLDANELLA
      SOLDANELLA at |

      Hlavne absencia možnosti uplatniť vlastné riešenia a memorovanie učiva ako v stredoveku mi vadí, deti nevedia hovorit vlastnymi slovami. Viem, niektore veci, treba namemorovat napr vybrane slova a nasobilku, inak sa to v hlave na cely zivot neulozi, deti k tomu nie su vedene a pocitaju este na druhom stupni ZS (videla som aj SŠ) na prstoch, používajú kalkulačky pri jednoduchých výpočtoch, niektorí manažéri neovládajúi pravopis… Je smiešne, keď Vám nadriadený napíše “Milé Kolegine” a pod. V našom školstve chýba RIADENÁ metóda pokus – omyl, viac praktických cvičení, ktorých sa deti dožadujú, podpora talentov a kreativity v akomkoľvek smere. Osobitných škôl je viac ako dosť, ale školy pre veľmi nadané deti chýbajú.

      Reply
  2. Lubo
    Lubo at |

    Uzasny clanok!

    Suhlasim absolutne so vsetkym, aj ked asi najblizsim je mi bod cislo 4 – “Nevieme ziakom odpovedat na otazku Preco?”. Nedavno som totizto napisal o danom fenomene cely clanok: http://samsebepan.sk/otazka-preco-dolezita-pre-dosiahnutie-uspechu-v-zivote/

    Na Slovensku potrebujeme viac takychto ludi, ktori sa neboja a presadzuju zmeny v tomto casto zastaralom systeme. Tesim sa na dalsie clanky :)
    Lubo nedavno vyslany…Mesiac bez mäsa, mliečnych výrobkov a vajec alebo ako a prečo som sa stal veganomMy Profile

    Reply
  3. Jan
    Jan at |

    Super! Odporucam Stanke, nech ide naucit vsetkych ucitelov, ako ucit :) Btw., zabudli ste podoknut, ake hovada z deti vychovavaju rodicia a to, ze ucitel je pre nich uplne h.vno. S pozdravom… :)

    Reply
    1. Jožo
      Jožo at |

      Pán Janko, krásne napísaný záver…

      Reply
    2. Slávka
      Slávka at |

      Janko, zásah do čierneho….rovnako učím a nie všetko je len čierne a biele

      Reply
  4. Iva
    Iva at |

    BIG LIKE! Lepšie sa to už napísať ani nedalo. Viem presne čím si študenti prechádzajú, veď sama chodím na gymnázium. Totižto študent má na výber 2 možnosti – buď sa od rána do večera učiť, aby boli spokojní všetci naokolo, alebo nesedieť nonstop pri knihách, aby bol spokojný on sám.

    Reply
    1. Zuzka
      Zuzka at |

      taktiež chodím na gymko a súhlasím..lepšie si to povedať nemohla

      Reply
      1. coinhunter
        coinhunter at |

        tiež som študent gympla, mám perfektný prospech ale nikdy som nemal pocit, žeby som musel sedieť celý deň pri knihách, aby som mal skvelé študíjne výsledky. Hold je to škola o tom nabrať vedomosti, keď s aniekomu nepáči, že sa nebodaj musí učiť 2hodinky denne, tak mal ísť na hotelovku alebo niečo podobné

        Reply
  5. Jaro
    Jaro at |

    Suhlasim, s Tvojimi nazormi. Pises, ze nevieme naucit ziakov pisat pravopisne spravne, ale ucime ich gramatiku. O to smutnejsie je, ak aj ucitelia sami maju problemy s pravopisom. Ako aj samotna autorka, nie je vysvečko, ale vysvedčko.

    Reply
    1. hhhhh
      hhhhh at |

      Áno, postavme celý argument o neschopnosti autorky v gramatickej otázke na jednom písmene navyše v slangovom výraze. Keby ste aspoň písali s diakritikou a potom kritizovali možnože sa neozvem.

      Reply
    2. Jožo
      Jožo at |

      Myslím, že polemizovať o tom ako sa správne spisovne píše nespisovné slovo, je trochu zvrátené…

      Reply
    3. Jyřyna
      Jyřyna at |

      Píše sa “vysvedžko”.
      :)
      A oprav si interpunkciu v prvej vete, ak chceš kázať.
      *
      Názory autorky sú zaujímavé, len v našej slovenskej praxi neuplatniteľné. Učiteľ by musel byť nadčlovek, aby (dajme tomu, že v priebehu času) zvládal všetky tlaky zainteresovaných. Od žiakov, študentov, cez ich rodičov, svojich kolegov, vedenie, inšpektorov, metodikov až po autorov koncepcií.
      Najväčším problémom nášho školstva, od ktorého sa odvíjajú ďalšie, je model financovania škôl – podľa počtu žiakov, študentov a podobne – zrovnoprávnenie dotácií do súkromného a cirkevného školstva.
      Pri klesajúcom počte detí bojuje každá škola o svoje prežitie akýmikoľvek prostriedkami. A tam je skutočné vzdelávanie až na poslednom mieste.
      Jyřyna nedavno vyslany…SLO_ODAMy Profile

      Reply
  6. Tana
    Tana at |

    Nadherna dusa a skutocne rodena ucitelka!

    Reply
  7. jarda
    jarda at |

    Bohužel musím uznat že se takto učí i v české republice. Výborný článek

    Reply
  8. Michal MT
    Michal MT at |

    Súhlas!
    Ja stále hovorím, že keby sa učivo zredukovalo na ZŠ o 1/3 a ušetrený čas by sa venoval opakovaniu a problémovému učeniu, v konečnom dôsledku by žiaci vedeli viac než dnes – keď o pár týždňov polovicu zabudnú a zvyšok o rok-dva.

    Reply
    1. yveta
      yveta at |

      Souhlasím s redukcí učiva na úkor opakování všemi různými způsoby.Nejen suchým drilováním a stresováním. I já jako učitelka se chci u toho bavit :-)

      Reply
  9. mato
    mato at |

    Problém je v tom že na také niečo ako opisujete nemáme ľudí , pohrobkovia socializmu ktorí sú ešte stále väčšinou zastúpení v školstve na také niečo nemajú a mladí nechcú a ani sa im nedivím. V tomto štáte treba zmeniť asi všetko.

    Reply
  10. Fero
    Fero at |

    “Žiaci sú hodnotení prevažne podľa toho, čo sa naučili naspamäť” – toto je nezmysel, bol som na viacerych skolach, ale ani na jednej sa deti nemuseli ucit naspamät, ano, nejake vedomosti ziaci mat musia, ale urcite sa nemusia ucit naspamät. Mam na mysli predmety ako biologia, fyzika, dejepis… preco by to nemohli vypravat vlastnymi slovami? Preco tvrdite, ze to musia vediet naspamät? A na jazykoch, ano, tam sa musia naucit napriklad slovicka naspamät, ako inak by dany jazyk vedeli?
    “dovolíme im bádať a dopátrať sa k výsledku. ” – a budu badat a badat a badat a nic nevybadaju… pokial nemaju teoreticke vedomosti, nemaju sancu nieco vybadat, a tymto badanim by sa za skolsky rok naucili asi tak jednu desatinu toho, co sa maju naucit, nie su vsetci Einsteinovia…
    atd atd… Mila pani tu vyprava, aki maju byt ucitelia, a pritom ona sama zdupkala, tak mala ist ostatnym prikladom! Vypravat dokaze kazdy, ale uz to spravit nie!

    Reply
    1. Filip
      Filip at |

      ak ti môžem odpovedať … sama sa vyjadrila, že sa snažila niečo s tým robiť … máš to hneď na začiatku ale kvôli tomu že keď chcela jednu zmenu musela ísť preč … keď chcela ďalšiu musela znova ísť inde … to by ťa bavilo ? ešte keď niektorí učitelia to berú ako nutnosť si tam odsedieť v tej škole a len málo učiteľov je takých čo ich to baví a ktorí by sa dokázali pokúsiť o nejakú zmenu … a bifľovanie … moja SŠ bola celá o tom … jediné čo som sa nemusel učiť boli praktické predmety, kde sme skôr rozvíjali schopnosti, a matika … nehovorím o mature … tam to bolo jedine o tom …

      Reply
      1. Fero
        Fero at |

        Samozrejme, vyjadrit sa mozes, ale proste ti neverim… Neverim, ze si sa musel ucit naspamät, a hlavne na strednej skole, naspamät sa ucia tak male deti v prvom alebo v druhom rocniku na zakladnej skole, aj to iba basnicky.

        Reply
        1. ab
          ab at |

          to ze si mal stastie a nemas osobne skusenosti s profakmi pre ktorych je dolezita definicia v knihe (ktora je starsia ako ty) a nezaoberaju sa realitou je jasne ze si nevies predstavit ake to je ked opises situaciu a riesenie v praxi (napr ekonomika) a dostanes 4ku koly tomu ze si popisal co sa deje v terajsiom svete a nie to co bolo hrubym pismom v nejakej socialistickej polepenej knihe ktoru dany “pan ucitel” pouziva od zaciatku svojej karieri

          Reply
    2. Monika
      Monika at |

      Mily Fero,

      Ci uz to ziak odrapoce naspamat od slova do slova, alebo prerozprava vlastnymi slovami, stale iba slepo reprodukuje informacie. Ziak moze prerozpravat latku, ale to neznamena, ze jej aj rozumie. To je ta chyba vzdelavacieho systemu, vstrebavat velke mnozstvo informacii a reprodukovat, namiesto rozvijania kritickeho myslenia, logickeho myslenia, citania s porozumenim, argumentovania, atd.

      Badanim autorka nemysli velke experimentovanie a objavovanie fyzikalnych zakonov. Ide o ucenie cez objavovanie. To, co nam je povedane, si zapamatame na kratku dobu, to, na co sami prideme si zapamatame navzdy. Uplne banalny priklad, namiesto toho, ze ziakom nadiktujes ako sa miesaju farby, tak im das farby a stetec a nechas ich nech pridu samy na to, ze z modrej a zltej vznikne zelena.

      Reply
    3. sowa
      sowa at |

      prepáčte, ale mám pocit že ste nepochopili čo tým autorka myslela … ja som to pochopila tak, že deti sú hodnotené podľa toho, koľko informácii si “natlačia” do hlavy a pritom sú to informácie , ktoré v bežnom živote nebudú potrebovať a ak áno tak si ich nájdu v každej priemernej encyklopédie či na internete – podľa mojich skúseností sa to týka najmä základných a stredných škôl … ja sama viem, že ako dieťa som bola veľmi hrdá že som sa tak veľa naučila, myslela som že sú to jedinečné informácie a tak veľmi som bola ako mladá teenegerka a mladá dospelá sklamaná ked som zistila že tie info nájdem doslova hocikde … tak prečo som zbytočne minula svoj čas na učenie a memorovanie? prečo som nemohla radšej niečo tvoriť? písať niečo vlastné? skúmať niečo vlastne? … pracujem s deťmi a vidím kam to každým rokom postupuje, deti ovládajú mobili a rôzne “pody”, stále do toho “čumia”, ale nevedia si prišiť gombík, nevedia si obliecť periny, slabo chápu napríklad vysvetlenie hier, texty, neprídu na logické súvisloti, nie sú kreatívni, respektíve málo je kreatívnych (a väčšinou sú to tie neposlušné deti čo sa učia na zlé známky) … dalo by sa veľa rozprávať

      Reply
    4. Jožo
      Jožo at |

      Deti nemajú záujem nič skúmať, zisťovať. Ako tu niekto podotkol, deti sú hulváti mimochodom majú to z domova… Deťom vyhovuje sedieť, a aby nemuseli zapojiť vlastnú invenciu, tak by si radšej celú hodinu poznámky písali… Nie že by niekto niečo vôbec diktoval…viac ako 5 riadkov si už dnes nikto nedovolí, aby náhodou nadmerne nezaťažil hlávku žiačika. Ospravedlňujem sa tým pár žiakom (áno dvom), ktorí naozaj chcú na sebe pracovať… Choďte všecia a snažte sa predať nejaké informácie na škole deťom. Choďte. Prídite namiesto mňa. Rád sa na to pozriem, akí budete všetci aktívni, tvoriví a nadšení 😀 😀 a deti vás budú žrať 😀 :D. Ha ha ha. Pošlite nám do školy kompletného človeka, ktorého ste si doma vychovali, viedli ste ho k vzdelaniu, aktivite ááá to sa bude učiť…nie niekoho kto považuje za normálne, že je desiatu z nohami vyloženými na stole, že hádže odpadky z rohu miestnosti do koša, že má proste v paži absolútne každého…asi vám to aj doma robia čo ja viem, asi máte steny ohádzané od odpadkov, žeriete doma s nohami na stole, nezdravíte sa, oslovujete sa názvamy pohlavných údov…normálka. To je skupinka k vzdelávaniu…

      Reply
      1. zune85
        zune85 at |

        toto je správny postrech ako to na našich školách vyzerá

        učitela z Obecnej školy a trstenicu na nich,toto si zaslúži 90% deti aj mladeže
        ved oni možu všetko

        Reply
  11. Lucia Selčáni
    Lucia Selčáni at |

    Pre mňa ste PANI učiteľka!!!

    Reply
  12. Jirka
    Jirka at |

    až na několik detailů se dá souhlasit (z mého pohledu studenta mgr. studia fyziky v brně). Ale bohužel je to velmi komplexní problém a je těžké jej vyřešit (né žeby se o to politici snažili…)
    a i v tomto článku, jsou pouze problémy ale žádné řešení….
    Pro skutečně nadané lidi se cesta většinou najde (ikdyž na základní škole polovina z nich “umře” alespon jejich talent, a přirozená zvídavost). Bohužel většina dětí jsou ovšem pouze blokována ve vývoji at už rodinými záležetostmi, nepřizpůsobivým školstvím a hlavně sami mezi sebou se děti kolektivně strhávají ať už proto protože jsou paka či rebelové či se prostě nudí (a davy se k nim přidávají)….

    ale řešení ???
    a hlavně trpělivost a finanční prostředky k realizaci či alespoň pokusu o změnu či inovaci…?

    Reply
  13. Adriana
    Adriana at |

    Plne súhlasím s týmto článkom, ale nepáči sa mi , že autorka chce otvoriť oči spoločnosti a sama zdubká od problémov….

    Reply
  14. Marta
    Marta at |

    Dobrý článok, tiež som učiteľka a tiež mám dve deti v ZŠ. Ale niekedy ma ten optimizmus v škole prechádza, keďže nie sú peniaze na NIČ. Pre nás to znamená pracovať v 16 stupňovej teplote celý deň, do tried chodiť v čižmách a kabátoch. Na prezentáciu našej školy po ZŠ chodíme za vlastné peniaze, kupujeme si vlastný papier, vlastné písacie potreby, do kabinetov vlastné nástenky a neviemčo ešte vlastné za vlastné peniaze. Čiže v škole nemáme žiadne normálne podmienky na prácu. A verte mi, keď ste z celého týždňa uzimení, unavení a nesmiete odísť z triedy počas hodiny ak ste niečo zabudli v zborovni alebo len na WC – lebo nadriadení sliedia, potom vás chuť, energia a optimizmus naozaj prejde.

    Reply
  15. Janka
    Janka at |

    pekny clanok je to pravda mne sa uz od malicka nepacil ten divny system ucenia a to iste ma pockalo aj na vysokej naco je niekomu odrapotanie poucky ked clovek ani netusi co tie slova znamenaju a ked mu clovek vysvetli vlastnymi slovami tak povie ale v knihe je to inak, no dufam ze sa to zmeni ale v hlave mi nedavno aj vrtala myslienka ucit dieta doma …drzim palce a dufajme ze sa to aspom trosku pohne zo “starych kolaji “

    Reply
  16. Michal Kopecký
    Michal Kopecký at |

    Keby tak takéto články boli skôr, tak sa vyprdnem na tú školu ešte skôr 😀

    Reply
  17. Kind856
    Kind856 at |

    Aj ja som ucitelka, mam 29 rokov a ucim 6 rokov na zakladnej skole, co je asi najtazsie momentalne ucit, a nesuhlasim s niektorymi bodmi, aj napriek tomu, ze som mlada, tak svoju pracu milujem a aj napriek nizkemu platovemu ohodnoteniu nemienim menit kabat, vsetko to ostatne, co k praci obcas patri ako zla pracovna atmosfera alebo tlak zo strany rodicov ci neustale sledovanie vedenia, ci si dobre robim svoju pracu, tak to je v kazdom zamestnani. V prvom rade neutekam z boja, ale snazim sa priniest aj do tazkych podmienok nieco zo svojej inovativnosti a kreativnosti, aj ked to vycerpava, nehovorim, ze vsetko je idealne, je potrebne zmenit aj v skolstve veci, ale nie systemom, ze odidem a nakydam… Ucim fyziku a telesnu vychovu, v sucasnej dobe, tak nenavidene predmety, nie my nevieme odpovedat nato, preco sa ucit niektore veci, ale samotne deti nevedia ani spravne polozit alebo sformulovat otazku, to co sa niekedy opytaju je neadekvatne ci uz v ramci ich veku alebo v ramci predmetu, otazka v ich veku, preco sa ucit je neadekvatna a nadobudne realnu podobu odpovede, az ked budu starsi, hlavne zdravo inteligentni, tak to pochopia, az ked prvy den budu zarezavat v zamestnani, vie male dieta povedat, cim bude…? Sak sa len vy sama zamyslite nad predmetom, ktory ucite, preco ste ho vy studovali, ja viem preco sa ucit fyziku, zijem na planete Zem, ktora je podriadena fyzikalnym zakonom, akykolvek pohyb, studujem miesto, kde zijem, chcem ju poznat, pretoze bez poznania som NIKTO a nikdy by som sa to nenaucila nikde inde ako v skole…. A to sa tyka aj ostatnych predmetov, ktore maju svoje opodstatnenie… A dakujem Bohu, ze som chodila na normalnu skolu a nie na nejaku sukromnu alebo alebo alternativnu… Plus by som mohla este oponovat aj dalsim bodom, ale zatial staci… Po dalsie, my ucitelia sme tvorcami vyucovacieho procesu, a my sami to vsetko rucame svojou lenivostou napredovat…

    Reply
    1. ab
      ab at |

      bez urazky ale …
      – ako vies ohodnotit niekoho/nieco s kym/cim nemas osobnu skusenost?
      – ber v uvahu ako dlho je na “skolskom poli” autorka a ako dlho ty
      neviem preco ale myslim si ze casom prichadza aj skusenost a o takych 10 rokov uz budes vsetko vidiet inac :o)

      Reply
    2. sowa
      sowa at |

      – áno, na základnej škole majú deti nadobunúť informácie ale aj skúsenosť, ved raz viediť je viac ako dvakrát počuť a podobne, a na skúsenosť nezabudneš, ale na nejaké slová z knihy áno
      – a áno, máme straaaaašne staré knihy a nové píše zrejme niektoo len kvôli prémiám nie pre deti
      – ak učíte fyziku, určite robíte aj ukážky, necháte deti každý fyzikálny zákon odskúšať, je to tak? lebo ak áno, tak to je super, tak by to malo byť :)

      Reply
  18. Zuzana
    Zuzana at |

    Pekné teoretické reči, ale bohužiaľ sú pre mňa iba ďalšími frázami, síce inovované, ale frázy. Učím od 23 rokov (mám 41), a predstava, že učím do dôchodku, je pre mňa desivá. Reči o voľnosti detí a ich slobodnom vyjadrovaní končia totiž väčšinou ich slobodným poslaním učiteľa do …. Naozaj si myslím, že vzdelanie posúva človeka ďalej, ale nevládzem bojovať s tým, čo nám do školy posielajú “demokratickí rodičia”. Nechápem, ako môžete otázku “načo mi to bude” z úst žiaka považovať za oprávnenú. Veď predsa všetko, čo sa naučíte, vám v mozgu pomáha otvárať ďalšie a ďalšie dvere, posilňujete logiku, trénujete pamäť (myslíte, že to memorovanie básničiek v škôlke je až taká blbosť?) a bez základného balíka vedomostí nemôžete pochopiť súvislosti. Áno, tiež chcem odísť zo školstva, ale nebudem po odchode vyrábať múdre reči o tom, čo treba zmeniť. Po funuse. Chcela by som odísť z úplne obyčajných dôvodov. Aby som sa nestrhávala pri každom zazvonení, aby som sa vyhla nadávkam najhrubšieho zrna, aby som sa cítila slobodnejšie, aby som sa necítila ako rohožka pre rodičov, žiakov, či vedenie… Je toho veľa. Hlavne však preto, že keď niekde poviem, že som učiteľka, znie to ako nadávka.

    Reply
  19. Marián
    Marián at |

    Zdravím.
    Som sa tak začítal najskôr do článku a bol som nadšený. Potom do komentárov a mal som po nálade. Na internete podľa prieskumov ide kritika, humor, erotika. Keď napíšete niečo zmysluplné, tak to dosiahne priemerný počet Like. Ak ste nepostrehli tento článok na nikoho nekydá. Myslím že nikoho neuráža. V tomto článku sa mali nájsť všetci. Aj ja som sa tu našiel. Čo by bolo zlé, keby svoj systém naraz zmenili žiaci, rodičia aj učitelia?? Viete si predstaviť túto trojicu ako jeden team?? Memorovanie nieje učenie básničky. To znamená že dieťa na dannú tému pekne porozpráva, ale netuší čo vlastne tak pekne porozprávalo a pozajtra už si ani nepamätá. Ďalej aj vďaka nám rodičom vznikol názor že remeslo je niečo pre sprostých, tých čo už nepobrali na gymnázia, obchodné akadémie a podobné akože lepšie školy. Voľakedy sme presne vedeli koľko akých povolaní potrebujeme, len žiaľ nie vždy sa na tie najprestýžnejšie dostali najlepší žiaci. Dnes je to samí (niektoré školy a odbory ani netuším načo komu budu) výber hlavne aby som nebol v montérkach. Skúste dnes zohnať mladého vyučeného železobetonára, baču, dojičky a podobné remeslá. Sa teraz smejete, ale práve možno vy ste mládeži zhnusili tieto remeslá. Mlieko syry, Vám nesmrdia. Po mostoch sa radi vozíte. Dnes mladý človek keby v škole získal znalosti ako si prenajať trebárs tŕnmi zarastenú kysuckú pôdu, za pomoci eurofondov založiť vlastnú farmičku a začať s malým stádom trebárs oviec. To by bolo? Na slovesku scifi. Je tu náznak zmeny, tak sa pridajte a negagajte ako trafená hus. Ta poriadne trafená gága najviac. S pozdravom Marián.

    Reply
  20. Ivan
    Ivan at |

    no, …. Drviva vacsina (okrem c. 5 ) sa zhoduje s mojim nazorom. A este ak by som mohol dodat k vysokoskolskemu ucivu nieco. Vsetko co sa uci na urovni nizsej, nez aku si prax vyzaduje, je zbytocne zabity cas. Vseobecne vedomosti ala ” Z kazdeho rosku trosku” sa mali preberat na ZS po pripade na strednych skolach (v kazdej podla zamerania ). VS by mala ist do hlbky, a nie do sirky !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
    A este dodam k tomu mrhaniu casu. Vystudoval som technicku akademiu v SNV s grafickym zameranim. v mojom odbore je cca 180 prvakov a z toho je priblizne 40 % z technicky zameranych strednych skol. KAZDY maturant z technicky zameranej skoly ma zakladne vedomosti ako je napr. kreslenie alebo citanie technickej dokumentacie alebo poznanie nejakych materialov, stroj. suciastok a pod. ….. My, tych 40 % ludi sme zaradeni k studentom z inych str. skol, ktori si tieto medzery musia dohnat a to velmi rychlo (obavam sa ze neefektivne). vysledok je asi taky, ze my stracame svoj cas a nezdokonalujeme sa v tom,v com chceme (a zaroven co je potrebne ) a ti, ktori si to robia na styl “rychlokurzu” z toho moc nemaju. Zvysok su predmety do poctu ako su napr. Dejiny techniky alebo spolocensko-vedne predmety ….. 3x hura pre system (grcam)

    Reply
  21. lukas
    lukas at |

    top clanok uplne super, teraz to pekne treba preposlat kazdemu jednemu ucitelovi, nech si da dokopy suvislosti v hlave (cest vynimkam)

    Reply
  22. Petra
    Petra at |

    Momemtálne som na ročnom pobyte vo francúzsku a od mojich rodičov týždenne počúvam, čo sa deje na Slovensku a situácia je katastrofálna. Ale čo ma zaráža najviac je moja osobná skúsenosť a porovnávanie školského systému tam a tu. Plus, ktoré má určite náš systém je, že deti končia v škole poobede okolo 14 – tej hodiny a majú čas na rozvíjanie sa, na aktivity, atď. (otázne je samozrejme, či sú k tomu vedené a podporované zo strany rodičov a učiteľov a či samé majú chuť využívať tento čas), narozdiel tu deti končia už v 7 rokoch o 17-tej hodine, ale škola začína o 8 ako u nás. Avšak to je všetko. Presne fakt, že učiteľ na Slovensku nedokáže akceptovať, že z polovice predmetov máme dobré známky a z druhej polovice zlé, len preto, že to proste nie je v centre nášho záujmu, ma hneval a hnevá ma stále. Ďalšia vec je aj to, že je škoda, že školský systém nedokáže ponúknuť žiakom možnosť sa zamerať už na strednej škole smerom, ktorí preferujú, kdežto tu sa od začiatku strednej školy ihneď pripravujú na povolanie smerom, ktorý ich fascinuje a zaujíma čiže literárny, ekonomický alebo prírodovedný plus samozrejme aj odborné školy. Deti nie sú hodnotené podľa známok, ale bodov, čo však je dôležité je, že keď chcú ísť po škole na univerzitu, majú dvere otvorené pokiaľ majú svoj bakaloreat a to je všetko. Bakaloreat je niečo ako maturita. U nás maturita nestačí, treba mať rpedovšetkým samé jednotky.Tu sa až na vysokej škole postupne po semestroch robí selekcia, kto je schopný zostať a kto nie a nerobí to škola, čo vyhadzuje, ale študenti sa v pokoji samí rozhodujú čo ďalej. Školský systém v škole je niekedy podobný v tom, že učitelia nás zahlcujú množstvom informácií (hlavne na francúzštine), ale nie je takých predmetov veľa naopak napríklad väčšinou mám (ja osobne) profesorov, ktorí sa pýtajú čo si myslíme, nechajú nás rozmýšľať, robiť projekty, bádať a nakoniec po určitom čase nám povedia výsledok, informáciu, poznatok, ktorý si rýchlo žiaci zapamätávajú pretože boli nútení k nemu dospieť sami, kdežto slovenský systém nám to neponúka a od začiatku až po koniec hodiny iba píšeme poznámky a “tešíme sa ” na to, ako sa to doma budeme učiť na spamäť, aby sme z písomky mali 1 a aby sme mali istotu, že sa už len na nejakú tu výšku dostaneme. A potom sú tu rodičia. Rodičia vo francúzsku vo väčšine netlačia na deti, aby sa učili a aby mali dobré známky, ale nechajú ich nech sami poznávajú svoje hranice a rozoznávajú, čo je dôležité a potrebné a čo nie. A deti sa učia. Je to zváštne, ale naozaj to tak funguje. A navyše rodičia nie sú často nútení sa na deti hnevať, čo sa týka známok, lebo keďže deti študujú to, čo ich baví už od svojich 15-tich, väčšina má naozaj skvelé výsledky. Je škoda, že sa toto všetko nemení, respektíve mení veľmi pomaly. Mám pocit, že nič neviem, lebo všetko, čo som sa naučila na strednej bolo v princípe len na pár hodín, aby som prešla testami a vedomosti už viac nie sú v mojom mozgu. Je to smutné, ale je to tak a nie som jediná, kto to objavil. Z môjho ročníka sme piati, čo sme odcestovali na určitú dobu do rôznych krajín a všetci zdieľame názor. A čo je škoda je to, že Slováci majú potenciál, lebo sme pracovití a dokážeme sa učiť. Ja som stále v podtste žiačka na Slovensku i keď som na rok v zahraničí. Na Slovensku som žiačkou bilingválneho gymnázia a všetci študenti čo odišli, patria medzi najlepších v zahraničí a majú dobré povolania, lebo sa adaptovali a dokážu pracovať. A je pravda, že narozdiel od francúzov mám aj ja veľké plus a to je, že dokážem sa veľa, možno oveľa viac naučiť ako oni, lebo mi to dalo Slovensko. Problém je, že perspektívu na Slovesnku nenachádzam a čoraz viac sa pohrávam s myšlienkou zostať v zahraničí čo nie je pozitívne, lebo naopak, mali by sme zostať v našej krajine a rozvíjať našu krajinu. Ale buďme úprimní, s aktuálnymi podmienkami sa do toho nikomu nechce a čoraz viac máme strach, že nikdy nedostaneme prácu, lebo nie sme dosť dobrí a štát o nás nemá záujem. A keď dostaneme z písomky 4-rku a učiteľ vám povie, že “ty budúcnosť nemáš, si hlúpy”, ťažko sa nachádza odvaha. Len toľko som chcela prispieť ak to niekoho zaujíma. Ja úplne súhlasím s týmto článkom. Rada by som, aby nielen otvoril oči, ale aby sme dokázali predovšetkým revolúciu, lebo myslím, že už je čas. A to nielen v školstve, lenže treba si uvedomiť, že tam začíname. V školách.

    Reply
    1. Jakub
      Jakub at |

      Situacia nie je vobec katastrofalna, Petka, tvoji rodicia alebo okolie potom robi uplne rovnaku pracu ako spravodajstvo, pozeras ho pravidelne a mas pocit ze svet sa konci ide do zahuby zachvilu sa nebo zruti na zem 😀 😀 😀 😀

      Vyjdes von na ulicu porozpravas sa so susedom sadnes si na detske ihrisko a odrazu zistis ze vsetko je uplne inak !!!

      Think global act lokal 😉

      Reply
  23. Barbara
    Barbara at |

    perfektný článok, súhlasím so všetkým, čo tam je napísané :)

    Reply
  24. tomas
    tomas at |

    nie som ucitel a uz ani ziak, ale maximalne suhlasim s clankom. Stanka ludi ako ste vy treba na ministerstvo skolstva. Ludi, ktory vedia co chcu, vedia ako to dosiahnut, ale nemaju ako. Drzim Vam palce, nech Vas nadej a kreativita neopusta. Zmena pride coskoro…

    Reply
  25. tufoz
    tufoz at |
    Reply
  26. lucias
    lucias at |

    Perfektný inšpiratívny článok! Zdravý sedliacky rozum, aký nám tu dávno chýbal, ďakujem, takéto výzvy ma vždy povzbudia, aby som nestrácala energiu a ideály, čo sa týka môjho budúceho povolania. Rozhodne sa teším, až prevediem do praxe čo ste napísali a s čím sa stotožňujem. Verím, že dnešná situácia nebude trvať večne, že ju zmeníme. Nebudem pasívna, ani vy nebuďte! Ak nie my, tak kto? S nadšením, prosím(:

    Reply
  27. Rado
    Rado at |

    Ako vidno z komentarov od ucitelov, ten stary system je hlboko zakoreneny a len tak lahko to nikto nezmeni. Pametam si na tony uciva ktore som sa musel nabiflovat naspamat len aby som nedoniesol domov “banu”. Dnes si uz 99% nepametam, a ani to nepotrebujem. (nehovoriac o povinnom citani knih od socialistickych autorov).

    Pred 15 rokmi som odisiel som do Australie a moje deti chodia do skoly tu. Nemaju tu znamky ani vysvedcenia. Nemaju stres ked prichadzaju domov ako oznamit stvorku alebo “gulu” rodicom. Nemaju tony uloh a uciva ktore sa musia nabiflit aby boli pripraveni odpovedat. Nemaju pisomky ani koncorocne previerky (ktore iba preveruju kolko sa ziak nabiflil tesne pred previerkou, nie skutocne vedomosti) Rodicia dostanu miesto vysvedcenia dlhy report ke je rozpisane co dieta dosiahlo, kde ma silne stranky a na com musi zapracovat.

    Deti pracuju na zaujimavych projektoch, chodia na prakticke exkurzie ucia sa komunikovat a hlavne vyjadrit svoj nazor. Lavice v triede su usporiadane do skupin/stvorcov a nie radov kde biflosi sedia v predu a najhorsi ziaci vzadu.

    Co ma fascinuje najviac je fakt ze sa do skoly tesia! Nemaju depresie v nedelu vecer ze zajtra idu zase do skoly. Na konci prazdnin su radi ze pojdu do skoly a stretnu vsetkych kamaradov :)

    Je mi luto ze do takej skoly som nechodil aj ja.

    Reply
  28. peljur
    peljur at |

    Prepáč Stanka, že s Tebou nie so všetkým súhlasím. Na úvod musím povedať, že nie som učiteľ, iba som si v školských laviciach odsedel nejakých 22 rokov. A nesúhlasím s tým systémovo! Načo máme vôbec školstvo? Je tu nato málo priestoru, ale v skratke hlavne preto, aby vychovalo ďalšiu generáciu, ktorá by nastúpila do pracovných pozícií (v tom najširšom zmysle slova, čím myslím aj trebárs divadlo a kultúru) a tí by nahradili ľudí, ktorí by z pracovného procesu odišli. Iný zmysel nie je. Načo sú nám pochybné vysoké školy už skoro v každom okresnom meste, načo nám je kopa absolventov sociálnej práce, masmediálnej komunikácie, ktorých nikto nechce, pritom v tejto spoločnosti stačilo 20 rokov a už nám chýbajú inštalatéri, kominári, elektrikári, kuchári, sestričky, zubári? Tak ako ani všetky stromy, ani všetky kvetiny, tak ani všetci ľudia nie sme rovnakí. Tak ako sme veľkí, malí, chudí, tuční, svalnáči či kosť a koža, tak máme aj rozdielne mozgy! Áno, zato že silné svaly vidno, tak svalnáči existujú, a mozog nevidno, tak sme všetci rovnakí? Nie, nie sme! No a k mozgu treba pridať rozdiely vo výchove, v pokore, poslušnosti a disciplíne. Sme skrátka rozdielni! A naša spoločnosť? Čo vie naša spoločnosť o tom, koľko bude treba z terajších populačných ročníkov o 18 rokov pre automobilový, elektrotechnický, chemický priemysel, služby, dopravu? Čo vie naša spoločnosť o tom, koľko bude treba o 22 rokov inžinierov, lekárov, vedcov? Nič. Ak by vedeli, tak by nastavili aspoň základnú orientáciu potrieb (rozumej počty miest na školách) – robotníkov, stredných kádrov a vysokých škôl. Ako to, že v Rakúsku upresňujú každý rok prognózy na 20 rokov dopredu podľa sily populačných ročníkov a vedia podľa odhadov potrieb priemyslu a sféry služieb nastaviť potrebné počty vzdelávania na vysokých školách, tam príjmu len tých najlepších, tým majú zabezpečenú kvalitu (nie kvantitu „za hlavu“) a ostatní sa musia uspokojiť s tým, čo zostalo. Každoročne porovnávajú napríklad úspešnosť 4-ročných gymnázií s úspešnosťou 8-ročných gymnázií, vypracovávajú prognózy vývoja spoločenských potrieb podľa profesií a u nás? Videl tu niekto nejakú prognózu? Sotva. Kto by ju aj urobil…

    Reply
  29. marta palenikova
    marta palenikova at |

    Ahoj Stanka!
    Bola som tiež udupávaná za svoju kreativitu, preto som odišla zo školy a rozhodla pre poslednú školu v mojom živote: Súkromná škola Felix. Felix je po latinsky “šťastný”, majú tu byť šťastné deti, šťastné učiteľky. Fungujeme len 2,5 mesiaca a ja naozaj šťastná som. Sú problémy, ale riešia sa a idem cestou, ktorou som si vždy predstavovala. Držte nám palce! http://www.školafelix.sk

    Reply
  30. kdesavzaltusavzal
    kdesavzaltusavzal at |

    Úlohou školstva už od nepamäti nebolo vychovávať a vzdelávať, ale zlomiť detského prirodzene slobodného ducha. Naši majitelia nemôžu dopustiť, aby sme vychovali generáciu slobodných ľudí a preto sa nikdy nič nezmení. Korporátny kapitalizmus a nová koruptela, potrebuje poslušné ovečky rovnako ako ich potreboval komunizmus a papaláši. Oni určite nemajú záujem niečo na tom meniť.

    Reply
  31. Jyřyna
    Jyřyna at |

    Vidím, že sa tu mažú komenty.
    Len tak ďalej.
    :)

    Reply
  32. Lenka
    Lenka at |

    Dobrý článok, súhlasím okrem bodov 7 a 9. Prijímame veľa informácií a zmien, žiaľ aj negatívných , ktoré nestíhame a nemôžeme spracovať. A pri súčasnom vývoji slovenského diania, mnohí šikovní pracujú aj v tescu za pokladňou, prípadne v nejakom otrokárskom priemysle. Všetci predsa nemôžu odcestovať do zahraničia. Majú tu svoje rodiny, príbuzných.
    K memorovaniu- ešte aj v súčasnej dobe na VŠ sa vyžaduje. Poučky , poučky a poučky. A na štátniciach od A po Z, ak treba aj medzi riadkami.

    Reply
  33. Terri
    Terri at |

    “- študenti, hovorte o svojich potrebách otvorene a slušne so svojimi rodičmi a učiteľmi,”
    Naozaj si myslíte, že nás niekto bude počúvať? Chceli sme len o 5 minút posunúť začiatok vyučovania a riaditeľka ani prstom nepohla. Bohužiaľ, študenti nič nezmôžu.

    Reply
  34. Slavka
    Slavka at |

    Ani som to nedocitala, lebo pani očividne zaspala dobu. Dcéra chodi do triedy, kde sa uci interaktívnou tematickou metódou a je to všetko opak toho o čom tam hovorí. Rodicia mali na vyber aj z klasickeho ucenia. Ani sa neznamkuje, udeluje sa pochvala. Deti sú vyzývane sa zapájať, komunikovať. Nosia hračku do triedy, pozeraju rozprávku sem tam, majú dataprojektor a oddychovú zonu s vankusom na zemi v triede. Deti nie sú stresovane, ale veselé. Nejedna sa ani o sukromnu skolu, ale o statnu.

    Reply
  35. Slavka
    Slavka at |

    P.S. skola sa nachadza na Slovensku a verim, ze mnoho podobnych sa tiez nachadza po Slovensku ani netreba cestovat do Rakuska, Australie atd. Mali sme aj skvelu statnu skolku a netreba vyhadzovat velke peniaze za sukromne. Deti mali kruzky ako keramika, tanec, anglictina….atd. Chodili plavat, do sauny, na korculovanie. Kazdy rok nieco renovovali. Ihrisko, skrinky, koberce….fotograf im kazdorocne chodil do skolky robit nadherne foto.
    Zila som v Kanade a ludia, tam maju skvele vzdelanie, ze nevedia ani kde je Slovensko napriklad.

    Reply
  36. mw
    mw at |

    hm, to musi byt radost ucit v triedach, kde vsetky deti prahnuuu po novych vedomostiach, a len ti ucitelia a system su zli… a popritom studenti su snaziviii, slusniii, zdvoriliii, hladniii po poznani… o ktorej krajine to bolo???

    Reply
  37. Petra
    Petra at |

    Perfektne napisany clanok, dnesne deti nemaju ziadnu motivaciu, vacsinu z nich rodicia nutia aby sa ucili vsetko aj to co ich nezaujima. Ak niekoho nezaujima matematika nikdy v nej nebude excelovat. Som rada, ze mna mamina podporovala v tom co ma bavilo a nenutila ma ist do skoly tam kde som nechcela. A tiez nemozme odsudzovat vsetkych ucitelov oni len ucia to co musia.

    Reply
  38. Viki
    Viki at |

    Ako študentka gymnázia absolútne súhlasím s týmto článkom,je napísaný veľmi otvorene a hlavne pravdivo , bohužial, nedá sa všetko tak jednoducho . My ako študenti sme totižto často považovaní za “menejcenných” vzhľadom ku profesorom, kedže akokoľvek sa vyjadríme, náš názor nebude nikdy považovaný za natoľko povšimnutiahodný,aby to niečo zmenilo,pretože platí nepísané pravidlo,že profesor má vždy pravdu . Pri vyjadrení svojho názoru,alebo nebodaj nesúhlasu s názorom profesora sa stretávame s ostrým protiútokom ,pretože nás odlišný názor je hneď braný ako priama kritika voči vyučujúcim. Je to dosť smutné,ale takto to funguje a či sa to snažíme zmeniť alebo nie,poväčšinou to nikde nevedie .. verím že o pár rokov bude situácia iná ,avšak berúc do úvahy stav nášho školstva nevidím pre výraznejšie zlepšenie v našom štáte miesto ..

    Reply
  39. Rado
    Rado at |

    Dobrý deň,

    na akej škole ste učili? ZŠ, SŠ, VŠ?

    Reply
  40. Subalee
    Subalee at |

    Super clanok! :) Mohlo by byt takychto viac aby ludia videli ako to je 😉

    Reply
  41. Lucia
    Lucia at |

    Nie na každej škole je to tak. Ja som šťastná, že učím v ten “mojej” škole. Všetko je to o ľuďoch. Na našej škole sa snažíme pristupovať k deťom ako k osobnostiam, snažíme sa ich vychovávať pre život. Smutné však je, že deti sú ovplyvňované okolím. Darmo im odpovieme na otázku “Prečo?”, keď nakoniec utrúsia poznámku “Ja sa tým nebudem zapodievať, najmem si firmu a ona to spraví.” Je smutné, že súčastné učebnice z ktorých sa nedá, učiť boli zdrojom zisku pre iných. Dalo by sa toho menovať aj viac…
    Nič z toho ma však neodrádza (zatiaľ :-)), pretože mám rada deti, rada s nimi pracujem a verím, že aj ja svojím pôsobením na žiakov dokážem zmeniť svet k lepšiemu.

    Reply
  42. pio
    pio at |

    Neviem či to tu už zaznelo, ale ja som presvedčeny, že aspon 80 percent učiteľov svoju prácu nenávidi. A nie len pracu, ale aj svojich kolegov.( Pocinajuc ich zborovnou a Ugandskou drevenou skolou konciac.) A nie len svojich kolegov, ale aj svojich ziakov – pochopitelne. Tento jav mne osobne vadi na skolstve uplne najviac. Takyto ucitrel nahana iba kredity, zlavy v hypermarketoch, sam nema metakognitivne kompetencie, divergentne myslenie a ani ine podne zazracne schopnosti, ktore by sme chceli vidiet na svojich detoch. Howgh

    Reply
  43. Lupu
    Lupu at |

    Výborný článok, skvele a najmä pútavo napísaný. No najdôležitejší je fakt, že všetko je čistá pravda. Naše školstvo je čím ďalej tým horšie, učitelia chcú vyžšie platy, no nič nerobia pre to aby si ich aj zaslúžili. Vedia iba kritizovať,že sa žiaci neučia ale aj tak si nemyslím, že chyba je iba v študentoch. Jeden múdry človek raz povedal: “Každý by chcel napraviť ľudstvo, no nikoho nenapadne, že by mal začať u seba”. Preto by učitelia tak ako aj žiaci nemali žiadať nemožné. V každom prípade som rada, že takýto článok vyšiel pretože už by sme mali konečne otvoriť oči a uvedomiť si, že takto to ďalej nejde….

    Reply
  44. Jaroslav
    Jaroslav at |

    Myslím si, že neexistuje žiadna presná šablóna pre hodnotenie úrovne školstva. Som zo staršej generácie. Nedávno som oslávil 70-ku. Môžem konštatovať, že som mal šťastie na vynikajúcich učiteľov. Nemôžem súhlasiť s tým, že by nám učitelia a škola dávali málo priestoru pre tvorivosť a fantáziu. Práve naopak. Na priemyslovke nám väčšina učiteľov zdôrazňovala, že nie je cieľom tejto školy, aby sme naspamäť memorovali učivo, ale aby sme v prípade, že budeme potrebovať riešiť konkrétnu úlohu, v akej literatúre nájdeme pomoc. Riešili sme množstvo tvorivých zadaní, konštrukcií. Spomínam si napríklad že na konštrukcii strojov sme dostali zadanie nevrhnôť testovasí spaľovací motor, ktorý by mohol za chodu meniť časovanie ventilov a kompresný pomer. Pri konštrukcii strojných zariadení nám učitelia zdôrazňovali “technologičnosť”našich návrhov, čo malo znamenať, aby sa naše návrhy dali vyrobiť čo najracionálonejšie.
    Vďaka dobrým základom na základnejškole a priemyslovke som na mnohé skúšky na VŠ chodil s minimálnou námahou a vioaceré zo skúšok som absolvoval s tým, čo mi dala stredná škola. Vpraxi som sa stretával so zahraničnými odborníkmi. Dovolím si tvrdiť, že väčšinu inžinierov tzv. “vyspelých” krajín by schoval do vrecka priemyslovák mojej generácie. Čo chýba súčasnej škole to je prax a logické myslenie. My sme na matematike riešili nespočetné množstvo slovných úloh, ktoré cibria logiské myslenie. Od 8. triedy som každé prázdniny minimálne 2 týždne bol na nejakej brogáde, alebo praxi. Na priemyslovke som prešiel všetkými strojárskymi profesiami. Naučil som sa kovať, zvárať, pracovať na obrábacích strojoch, pracovať s drevom. Jediné, čo som musel memorovať to bola recitácia poézie a prózy a odborné texty v ruštine. No ďaka zvládnutiou odbornej ruštiny na strednej škole, som dostal zápočet na VŠ hneď na prvom cvičení a v praxi som dokonca prednášal v ruštine na odborných podujatiach.
    Áno aj ja som mal učiteľov, ktorí si nejako pomýlili povolanie. Našťastie, tých by som spočítal ma jednej ruke. Aj za mojich čias boli aj takí, ktorí šli študovať za učiteľof len preto, lebo sa to považovalio za najľahšie štúdium.
    Myslím si, že školstvo u nás malo oveľa lepšiu úroveň úroveň, ako má terqaz. No to súvisí s celkovým staqvom spoločnosti, ktorú plne ovládli peniaze, sociálna neistota a korupcia. Po “nežnej” revolúcii vznikali školy ako huby po daždi. Každá škola sa trasie o žiakov a aby si ich udržala, znižujú sa požiadavk – úroveň klesá. Keď som chodil do školy, nikdy nás nebolo v triede menej ako tridsať. Učitelia mali rešpekt a rodičia verili učiteľom viacej, ako svojim deťom a vždy podporovali učiteľov. Moji učitelia už nežijú, ale kým žili
    keď som ich stretol, vždy som ich slušne pozdravil a väčšinou sme si aj našli čas na krátky rozhovor.
    V dnešných mladých ľuďoch, ale aj v celej spoločnosti je veľa zlomyseľnosti a arogancie. Učitelia dnes chodia do tried so strachom, čo im žiaci zase vyvedú. Arogancia, vulgárnosť, neúcta k okoliu, k ľuďom aj prírode je okolo nás. To ale nakoniec máme aj v kultúre – v televízii, ba aj v divadle. Slušnosť je dnes na posmech. No a to si hovoríme, že sme demokratická spoločnosť.

    Reply
  45. Mária
    Mária at |

    Pracujem ako klinická psychologicčka, často sa mi objavujú v ambulancii rodičia s deťmi, ktoré sú učiteľmi, ale aj rodičmi “nepochopené”. Váš článok, Slávka, je výstižný a triafa do čierneho. Mňa teší, že sa u mladých učiteľov objavujú názory, ako je Váš. Je ťažké opustiť vychodené chodníčky ľuďom, ktorí sa podriaďujú názorom zvonku a stratili schopnosť meniť postoje, odolať vonkajšiemu tlaku a vytvoriť si vlastné nazory a riadiť sa nielen nimi, ale aj srdcom. Vy a Vaši kolegovia, ktorí zmýšľajú ako Vy, môžu naše školstvo zmeniť a vrátiť mu potrebnú úroveň a ja vám držím palce!!!

    Reply
  46. Marek
    Marek at |

    áno s článkom súhlasím ako bývalý žiak a študent, ja som sa v ňom našiel, takých článkov by malo byť viac a mali by sa dostať vyššie, viem k čomu ma viedla rodina a rôzny učitelia a viem, že to bol len základ k tomu čo ma neskôr naučil život do ktorého ma v skutočnosti žiaden učiteľ nepripravil dostatočne(okrem pravopisu a počítania) dokonca sa nikde nesnažili z detí vytiahnuť to čo v nich v skutočnosti je, takže to čo som ja dokázal v živote a na čo mám prirodzený talent, nemá vlastne nič spoločné s tým o čo sa snažilo školstvo a myslím si že takých ako ja je veľa, ktorí napokon aj tak kráčali či kráčajú vlastnou cestou…..dovolím si nesúhlasiť s niektorými kritickými názormi, čo nesúhlasia s článkom a tvária sa akoby bolo všetko v poriadku, nie je to v poriadku, tento systém potrebuje veľké zmeny….je nemožné očakávať od každého jedinca rovnakú snahu pre všetko a rovnako dobré výsledky,tak ako každá stavba má na začiatku nejaké základy a podotýkam každá má iné, na ktorých môže vyrásť do určitej výšky a mať určité zaťaženie, tak aj každý človek má vrodené vlohy pre niečo iné a to je ten správny základ na ktorom treba budovať jeho hlavné vzdelanie……môj názor
    Marek nedavno vyslany…Martin Hlinka pozýva na Festival Inner Winner Slovensko 7.-9. marca 2014 My Profile

    Reply
  47. Janči
    Janči at |

    som ziak na 4 rocnom gymnaziu konkretne v tretej triede . ja mam problem s nepotrebnymi predmeti ako Umenie a kultura atd. , keby sa to spravilo formou vyberu predmetov , bolo by vsetko ok . necudujte sa ziakom ze su lajdaci a ze sa im nechce ked kazdy den idete do prostredia kde viac ako polovicu predmetov nic nerobite respektive vas nebavia a vasa kreativita je zabijana. keby som mal v dany den 3-4 hodiny predmetov ktore ma bavia a chcem aj dalej pokracovat v studiu zamerane na tieto predmety , namiesto 7-8 hodin kde tie 4 hodiny cumim do blba. vysvetlim to tak ze ked ma nabavi biologia tak nech nikto odomna naocakava lepsiu znamku ako 3. kazdy den nevyspaty musite ist do skoly a potom po 7 hodinach pridete domov znudeny , ospaly , tak potom tazko na dalsi den sa budete pripravovat nadalsi den na kazdu hodinu

    Reply
  48. Janči
    Janči at |

    a aby som to doplnim tak napriklad v utorok sa ucim iba na 1 hodinu zo 7 hodin a vo stvrtok na 2 hodiny zo 7.

    Reply

Pridaj Komentár

CommentLuv badge