Otáľanie, nečinnosť, či prokrastinácia, až priveľmi rozmnožený zlozvyk odkladania povinností na poslednú chvíľu, môže znamenať obrovský problém nielen v kariére a škole, ale i v osobnom živote. Medzi vedľajšie efekty možno zahrnúť premrhané príležitosti, šialené nadčasy, stres, prepracovanie, nevôľa vedúca až k hnevu či odporu a vina. Tento článok preskúma korene príčin otáľania a poskytne zopár praktických rád ako prokrastináciu poraziť.
Ako poraziť prokrastináciu
Vzorec správania pri prokrastinácii môže byť spustený množstvom rôznych spôsobov, takže nemožno povedať, že by sme sa flákali vždy z toho istého dôvodu. Občas si skrátka neplníme svoje povinnosti preto, že sme nimi priam „preválcovaní“ a otáľanie je naším únikom. Inokedy sa cítime unavení a leniví, tak „to“ odložíme.
Poďme teraz pomenovať tieto rôzne príčiny prokrastinácie a zvážiť inteligentné „cesty“ ako na ne správne reagovať.
1. Stres
Keď sa cítime pod stresom, obávame sa alebo sme ustarostení, je ťažké produktívne pracovať. V určitých situáciách pracuje prokrastinácia ako krycí mechanizmus, ktorý udržiava náš stres pod kontrolou. Múdrym riešením je znížiť množstvo stresu v živote tak, že strávite viac času prácou preto, lebo chcete a nie preto, lebo musíte, hoci, samozrejme, vieme, že každý robí, čo môže a čo mu jeho možnosti dovoľujú. Tým najjednoduchším spôsobom zníženia životného stresu je vyhradiť si viac času na hranie sa.
Dr. Neil Fiore vo svojej knihe The New Habit (môže byť preložené ako Nový zvyk) tvrdí, že vytvorenie akéhosi zaručeného času na zábavu vedie k prekonaniu prokrastinácie. Teda je potrebné si každý týždeň dopredu rozdeliť čas na rodinu, zábavu, cvičenie, spoločenský život a osobné koníčky. Následne si naplánujeme prácu tak, že využijeme akýkoľvek zvyšný čas. Týmto môžeme redukovať nátlak prokrastinácie, pretože práca nebude zasahovať do voľného času a nemusíme utekať od práce kvôli relaxu a užívaniu si života (veci, ktoré ti bránia žiť). Avšak pozor na preháňanie to aj s touto metódou, pretože prácu si najviac užijeme vtedy, keď sme na ňu motivovaní. Ak nie ste inšpirovaní našou dennou prácou, zvážte, či ste sa nevydali zlou cestou, keď ste si vyberali kariéru a pohľadajte nový smer, ktorý by vás inšpiroval.
Benjamin Franklin radil ako skvelú stratégiu na zvýšenie produktivity, aby sa dni rozdelili na:
– jednu tretinu práce,
– jednu tretinu hry,
– jednu tretinu odpočinku.
Opäť je základom to, aby bol garantovaný voľný čas. Považujte svoj pracovný a voľný čas za rovnocenne dôležitý, a tak nebude jeden zasahovať do druhého.
Niektorí ľudia tvrdia, že je ich práca najefektívnejšia vtedy, keď si doprajú výdatný kus času na hranie. Podľa ich slov im to pomáha odbúrať nadbytočný stres a viac si užívať život a ich pracovný život je lepší, keď sú šťastní. Taktiež si vytvárajú uvoľnenú pracovnú atmosféru – napríklad majú v kancelárii rastliny, fontánku a niekoľko voňavých sviečok a často počas práce počúvajú relaxačnú hudbu.
2. Prepracovanie
Občas sa môže stať, že náš zoznam „čo treba urobiť“ je dlhší ako je skutočne možné urobiť. To môže rýchlo viesť k prepracovaniu a ironicky sme náchylnejší k úteku od povinností práve vtedy, keď si to môžeme najmenej dovoliť. Uvedomte si, že mozog odmieta spolupracovať, ak vie, že je to prehnané. V tom prípade znie jeho správa: „Musíš zastaviť, prehodnotiť svoje skutočné priority a zjednodušiť si to.“
Prepracovanie znížime napríklad nasledovným postupom:
– znovu si premietnite všetko, čo treba urobiť a odstránite všetko, čo sa len dá a nie je skutočne podstatné.
Zdá sa to hlúpe, no zamyslime sa. Ľudia odstraňujú zo svojich rozvrhov veci ako cvičenie, zatiaľ čo si ponechajú množstvo času pre pozeranie televízie, hoci ich cvičenie posilňuje a TV „degraduje“, inými slovami im toho do života veľa nedá.
Pri odstraňovaní týchto položiek buďte poctivý, aby ste najskôr odstránili tie, ktoré sú bezcenné a ponechali si tie, ktoré majú skutočnú hodnotu.
– nebojte sa požiadať o pomoc.
– nájdite si viac času na to, čo je skutočne podstatné.
Ak máte prácu, ktorá vás „zahlcuje“ viac ako cítite, že je opodstatnené, je iba na vás, aby ste sa rozhodli, či je hodná toho, aby ste v nej pokračovali. Ako dlho dokážete tolerovať prácu, ktorá vás tlačí do pocitu prepracovanosti? Nepríde vám to kontraproduktívne pre oboch – ako pre zamestnanca, tak pre zamestnávateľa?
3. Lenivosť
Často svoje povinnosti odkladáme preto, lebo sa cítime fyzicky a/alebo emocionálne vyčerpaní. Keď raz spadneme do tohto vzorca, je ľahké uviaznuť, pretože keď je objekt v pokoji, má tendenciu v ňom i ostať. Keď sa cítite leniví, dokonca i jednoduché úlohy sa zdajú byť prináročné, lebo vaša energia je príliš nízka v porovnaní s energiou, ktorú si úloha vyžaduje. Ak obviníte úlohu za to, že je priťažká alebo únavná, odložíte ju na uchovanie vlastnej energie. Ale čím dlhšie to robíte, tým viac bude vaše rozhodovanie oslabované a váš zvyk vyhýbania sa povinnostiam by mohol vyvrcholiť depresiou. Pocit slabosti a nedostatočnej motivácie by sa nemal stať vašou normou, takže je dôležité narušiť tento vzorec hneď ako si ho uvedomíte.
Riešenie nie je žiadnym tajomstvom – zdvihnite zadok a fyzicky rozhýbte svoje telo. Cvičenie pomáha zvýšiť úroveň energie. Keď je táto úroveň vysoko, úlohy sa zdajú jednoduchšie a budete mať viac chuti ku konaniu. Človek, ktorý je fit, zvládne viac aktivít ako ten, kto fit nie je, i keď je náročnosť úloh rovnaká.
4. Nedostatok motivácie
Všetci občas zažívame dočasnú lenivosť, no ak trpíte neustále nízkou motiváciou, tak nastal čas opustiť detinské myšlienky, chopiť sa života ako dospelý človek a objaviť pravý zmysel života. Kým ho nenájdete, nikdy sa nepriblížite k dosiahnutiu svojho skutočného potenciálu a vaša motivácia bude navždy slabá.
5. Nedostatok disciplíny
Ak je aj motivácia vysoká, zakaždým narazíme na úlohy, ktoré nechce robiť. V týchto situáciách pracuje sebadisciplína ako motivačný záložný systém. Keď sa cítite motivovaní, nepotrebujete veľa disciplíny, ale určite príde vhod, keď potrebujete urobiť niečo, čo v skutočnosti nechcete urobiť. Ak je však vaša sebadisciplína slabá, otáľanie bude príliš lákavé.
6. Zlé rozvrhnutie času
Postrehli ste na sebe niekedy, že zaostávate preto, že ste zaspali, váš život bol príliš neorganizovaný alebo preto, že vám určité úlohy proste prekĺzli pomedzi prsty? Zlé návyky ako tieto často vedú k neúmyselnému otáľaniu.
Riešením v tomto prípade je určenie týchto zlozvykov a vytvorenie lepších zvykov, ktorými ich nahradíme. Napríklad ak máte problém so zaspávaním, prijmite výzvu a skúste sa stať ranným vtáčaťom. Na odstránenie starého zvyku a nadobudnutie nového sa odporúča 30-dňová metóda.
7. Nedostatok schopností
V prípade, že nemáte dostatočnú úroveň schopností na splnenie cieľa, je vysoká pravdepodobnosť, že sa mu budete vyhýbať, pretože zároveň budete chcieť uniknúť pred zlyhaním. Na prekonanie tohto problému máme tri možnosti: vzdelanie, pomoc alebo odstránenie.
1. Vzdelanie – nadobudnite požadovanú zručnosť jej natrénovaním. Iba to, že niečo nemôžete urobiť dnes, neznamená, že to nebudete schopný urobiť nikdy. Pokojne sa v tom môžete stať i majstrom!
2. Pomoc – je množstvo schopností, v ktorých sa môžete stať majstrom a ak k ním práve táto nepatrí, musíte sa spoľahnúť na pomoc ostatných. Nemusíte o tom ani vedieť, ale možno že ste majstrom práve vo vyhľadávaní pomoci.
3. Odstránenie – a čo viac, môžete dokonca zvážiť, že výsledok dokonca nie je hoden toľkej námahy, vzdelania alebo vyhľadávania pomoci. V tom prípade je iba inteligentným krokom, že úlohu odstránime. Občas je vyhýbanie sa povinnostiam signálom, že tieto povinnosti vôbec nie je potrebné vykonať.
8. Perfekcionizmus
Častou chybou v myslení, ktorá vedie k prokrastinácii, je perfekcionizmus. Viera, že všetko musí byť dokonalé je receptom na stres a vy si tento stres spojíte s úlohou, čo vás povedie k jej vyhýbaniu sa. Takže ju odložíte až do poslednej možnej minúty, kým nakoniec nie je možné východisko z tejto vlastnej pasce. Následne niet dostatok času na to, aby sa práca vykonala dokonalo a dostanete sami seba, pretože si môžete povedať, že by ste to aj boli urobili dokonalo, keby ste len tak mali viac času. Ale ak nemáte žiaden stanovený termín na dokončenie úlohy, perfekcionizmus môže spôsobiť odkladanie na neurčito.
Takže riešením perfekcionizmu je dovoliť sám sebe byť človekom. Pretože ľudia skrátka robia chyby. Uvedomte si, že nedokonalá práca dokončená dnes je vždy lepšia ako dokonalá práca odkladaná na neurčito.
Perfekcionizmus taktiež vzniká vtedy, keď myslíte na projekt ako na jeden obrovský celok. Nahraďte tento jeden „musí-byť-perfektný“ projekt v mysli jedným malým, nedokonalým prvým krokom. Prvý koncept môže byť veľmi, veľmi náročný. Ale vždy ho môžete neskôr prepracovať. Napríklad, ak chcete napísať päťsto slovný článok, napíšte najskôr koncept pozostávajúci iba zo sto slov – to vám pomôže začať.
Najdôležitejšie je dať tieto rady do praxe, pretože ak tak neurobíte, čaká Vás nekonečné prokrastinovanie.
Nezabudnite nechať LIKE, zdielať a okomentovať 🙂