Možno si už aj ty niekedy počul od rodičov hovoriť veci typu: „Len pekne vyštuduj, aby si si našiel dobrú robotu!“. Plne im rozumiem, pretože za ich čias to tak proste fungovalo. Ale ak dnes zmýšľaš rovnako, pravdepodobne žiješ stále pred rokom ´89. Myšlienka, že s diplomom v ruke na teba čaká vyhriate miestečko v presklenej kancelárii a nikto ťa odtiaľ do dôchodku nevyženie, nie je totiž nič iné ako zastaraná predstava priemyselného veku. Pravidlo –čím si starší, tým viac vzrastá tvoja hodnota –je preč! Práve naopak. V informačnom veku tvoja hodnota s vekom klesá!
Tak ako môžem obstáť v konkurencii? Pôjdem v tridsiatke do starého železa?
Vôbec nie! Pokiaľ to teda nedovolíš. Ak sa chceš vyrovnať tvojim konkurentom, nezostáva ti nič iné, ako sa prispôsobiť nadchádzajúcim zmenám.
„Koreň krízy Gorbačovovej perestrojky, ktorá viedla k rozpadu ZSSR, bola neschopnosť ZSSR systému preplávať cez prechod k novej informačnej paradigme.“ (F. Capra –Skryté súvislosti)
Akokoľvek sa ti to zdá prehnané, v čase, keď budeš oslavovať 30tku, tvoje vedomosti budú s najväčšou pravdepodobnosťou zastarané a nepostačujúce. Držať krok znamená nájsť si vlastný spôsob učenia.
To sa mám stále len učiť? Skryptá by som už teraz najradšej spálil…
Tak to aj ja. Ale nemyslím tu na mechanické memorovanie definícií. Vyhľadávaj informácie na webe, pozeraj dokumenty, prelistuj si v kníhkupectve najnovšie publikácie zo sveta informačných technológií…len prosím, nezostaň pri skryptách. Garantujem ti, že po skúškach aj tak dve tretiny zabudneš hneď a jednu tretinu do týždňa. Smutné je, že väčšina to presne takto robí. Vyhovuje im to, lebo urobiť niečo naviac je náročnejšie. Ale ty nie si väčšina.
„Nikdy som nedovolil, aby škola stála v ceste môjmu vzdelaniu.“ (Mark Twain)
Na prospechu nezáleží
Možno ti mamička na základnej škole hovorievala: „ Trojka z matematiky? Čo chceš, aby z teba bolo? Smetiar?“ Milí rodičia, ak to čítate, asi vás nepoteším. Budúcnosť dnes nepatrí tým, ktorí odchádzajú zo školy s najlepším prospechom. Budúcnosť patrí ľuďom, ktorí majú najlepšie nápady a našli si najlepší študijný recept. A ver či never, ešte nikto sa ma po strednej nepýtal na moje maturitné známky.
Pretože moje vedomosti z maturity 2012 sú už TERAZ zastarané a zabudnuté. A ako si na tom ty?
Skripta anticka latincina ako sucasna taliancina nepozna Y a staci len vediet priemerne po anglicky – script… No a o tom je ta akademicka inteligencia…noblesa a elita pojem sam o sebe neznamy v tejto krajine s nulovou historiou aspon tak to vyzera co o tom vedia sucasni digital natives. Ja: 50 rocna digital imigrant bookworm davajuca prednost textom pred ikonami s myslienkou ze vsetko nemusi byt v prvom rade BIG FUN ale semtam aj quite serious, inak ucitelka anglictiny moje hobby/lifestyle vystudovana systemova inzinierka ktora sa zhliadla v hodnotach filozofie TGM a teda outsider/looser v tejto postkomunistickej realite ktora nema nic spolocne so slusnym liberalnym kapitalizmom…
Bohužiaľ, žijeme v časoch technologickej nezamestnanosti a akokoľvek sa to ťažko prijíma, v súčasnej dobe nejestvuje istota, že zajtra ktokoľvek z nás bude mať nejakú prácu vôbec. Informatizácia, digitalizácia, automatizácia a robotizácia narastajú na rozmeroch každým dňom a to je práve to, čo tak drasticky mení súčasnú spoločnosť. Kým tí starší boli navyknutí na bezbrehé bifľovanie poučiek a neriešili to, v súčasnosti sú hlavne mladí študenti navyknutí na pohodlie výdobytkov IT. Avšak na školách neraz učia starí a neraz zakomplexovaní profesori, ktorí stále trvajú na svojich nešťastných pravidlách. Súčasné školstvo vzniklo v 18. storočí v Prusku ako výsledok úsilia vychovávať poslušných vojakov a presne tak to aj vypadá s absolventmi, preto sa nevyučuje prax, tá je pre roboty nepotrebná. Starí ľplnú na starých metódach a neznášajú prispôsobovanie sa na nové. Najradšej by si zobrali hŕbu papierov, odrecitovali to na prednáške a študentom povedali – choďte do knižnice, prečítajte si knižky A, B, C, D, E… a tam to všetko nájdete. Skúšky sú de facto stále o recitovaní nabifľovaných vecí a len veľmi málo z toho, čo sa skúša, je vlastne praktické vedomosti, ktoré vlastne študenti ani nemajú väčšinou kedy nadobudnúť, nakoľko prax sa nedá získať pár cvičeniami. „Študenti si robia ťaháky“, šťažujú sa prednášajúci. Avšak namiesto toho, aby sa hľadala príčina tohoto procesu, hodí sa vina na študentov – sú to lajdáci, ktorým sa nechce učiť… Nikoho netrápi, akým spôsobom sú vedené prednášky, akým štýlom sú napísané skriptá (skript z anglického script znamená postupnosť príkazov) a už vôbec nie to, ako sa to študentom do hláv hustí. Aká je rola učiteľa v súčasnosti? V čase počítačov, keď akákoľvek prednáška môže byť zaznamenaná a prehrávaná do nekonečna, sa stále vyučuje štýlom, že vyučujúci hovorí a študent si to má zapamätať. To sa v podstate nelíši od sledovania filmu.
Profesorom sa nepáči, že sa študentom nechce písať poznámky a rozčuľuje ich, že študenti majú tú drzosť a pýtajú si nahrať prednášané prezentácie na USB kľúč, teda nechce sa im písať si poznámky. Písaním poznámok sa zabíja čas, ktorý by mohol byť využitý na iné veci a preto študenti, ktorí už vyrastali v informačnom veku, sa len snažia byť efektívni. To sa nanešťastie nestretáva s pochopením u hlavne starších profesorov. Celý vzdelávací proces je v podstate o tvarovaní žiakov do tvaru bio-robotov, ktorí po skončení školy budú schopní bez reptania vykonávať svoju profesiu. Avšak zabúda sa na to podstatné, že v súčasnej pretechnizovanej dobe väčšina z toho už dávno neplatí. Ľudská pracovná sila začína byť nepotrebná a staršie generácie to stále nedokážu pochopiť a stále si vravia svoje. Mladšie generácie sú navyknuté na slobodné získavanie jednoduchých informácií z internetu, neraz aj zo zahraničných webov a bezhlavé nútenie do pamätania si poučiek a rozdelení ich len zabíja. Avšak nakoľko sú to stále itneligentné bytosti, schopné uľahčovať si život, vyriešia to po svojom a spravia si ťahák. Je to asymetrická odpoveď na zkostnatelé školstvo, ktoré absolútne nerešpektuje požiadavky doby, v ktorej žijeme. Či je život o pamätaní si poučiek? Ak áno, potom by sme si mali pred každou činnosťou nabifliť si pracovný postup a podľa toho potom robiť. Kuchári by mali mať nabiflenú kuchársku knihu, každý vodič akéhokoľvek vozdila by si mal pravidelne opakovať vyhlášku a zákon o pozemných komunikáciách a vôbec, všetko by sa malo robiť podľa teórie… Avšak ak je neochota písania poznámok a bifľovania lenivosťou, potom používanie počítačov, mobilov, automatickej práčky, automobilu atď. je absolútny vrchol lajdáctva. Škoda len, že dekani, profesori a docenti už v tomto smere akosi nedokážu rozmýšľať a podľa potreby používajú či auto, mobil, laptop… Tak prečo potom to pohodlie? Nežijeme v dobe kamennej, ale v dobe informačnej a tak, ako sa životný štýl ľudí z doby kamennej musel zmeniť na to, aby prežili, tak sa musí zmeniť aj životný štýl ľudí doby súčasnej a to sa týka hlavne školstva, ktoré podľa najnovších výskumov, je vlastne priamo zodpovedné za súčasný katastrofálny stav spoločnosti, nakoľko ľudia majú tendenciu opakovať veci, ktoré sa naučili v školách. No a keď v školách nás neučia o spolupráci, prispôsobovaní, pomáhaní si, atď., ale práve naopak, učia nás vzájomne súťažiť a vštepujú nám individualizmus, tak sa nemôžme čudovať, že súčasný stav spoločnosti je taký, aký je. Je to síce na dlhé rozprávanie, ale veľmi stručne zhrnuté, je to tak. Ak by boli školy založené na spôsobe praktického učenia, ten výsledný efekt by bol podstatne iný. Na záver jedna perlička – „V škole sa vzájomné pomáhanie nazýva podvádzanie, v skutočnom živote sa tomu hovorí spolupráca.“ 🙂